Výskumu z magazínu Frontiers in Psychology to však nebránilo, aby svoj predmet podrobne prešetril. Zaujímali ho dávky nadávania, efektivita s ohľadom na intenzitu nadávok, napríklad teda funkčnosť aplikácie slov „fu*k“ a „sh*t“. Autorská trojica sa téme postavila svedomito, starostlivo, zapálene.
Veda robí prvé krôčiky
Štúdia naozaj nie je žartom, hoci by k tomuto náhľadu mohol jej prísne vedecký jazyk, ktorý groteskne kontrastuje s obsahom jej oznámení, zvádzať. Najprv zhŕňa, že nadávanie vykázalo „pozitívne psychologické, fyziologické a spoločenské účinky nedosiahnuteľné konvenčným jazykom“. Poznamenáva, že sa tieto efekty týkali zvýšenej tolerancie k bolesti, zlepšeniu pamäti, zdôrazneniu humoru, dokonca a prekvapivo tiež väčšej hodnovernosti a posilneniu spoločenských zväzkov.
Napriek tomu upozorňuje, že sa špecifické dopady nadávania na fyzický výkon stali predmetom bádania len nedávno, že teda na tomto poli zostáva mnoho otázok nezodpovedaných. Cieľom práce bolo doterajšie doklady o týchto účinkoch nadávania zhrnúť.
Inventúra začína pri práci z roku 2018, ktorá bola podľa autorov priekopníckou, viedol ju napokon Richard Stephens, jeden z autorskej trojice aktuálnej meta-štúdie. Spočívala na celkom jednoduchej experimentálnej metóde, ktorej sa od tej doby držali aj ďalšie štúdie.
Bola jednoduchá, dobrovoľníci mali vykonávať zadané telesné cvičenia, zatiaľ čo opakovali nadávku - a potom pre kontrolu neutrálne slovo. Výskum vedený Stephensom vtedy dokázal, že ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.