Keď sa povie muzikoterapia, každý intuitívne tuší, o čo ide. Zároveň má o nej málokto presný obraz. Čo to teda muzikoterapia je?
J. K. Áno, mnoho ľudí si predstaví bubnovanie, cinkanie na triangel, zvukový kúpeľ s tibetskými spievajúcimi miskami alebo relaxačné počúvanie hudby niekde v kúpeľoch. Toto všetko môže byť súčasťou muzikoterapie, avšak človek, ktorý ju vykonáva, musí presne vedieť, čo robí a čo tým sleduje. Dôležitý je vzťah s terapeutom a súlad potreby alebo zámeru s použitými muzikoterapeutickými technikami a metódami.
M. H. Aj hudobná relaxácia môže človeku pomôcť, napríklad uvoľniť sa, avšak terapia musí byť presne indikovaná a cielená. Ak počúvate hudbu, tak ten, kto vám ju púšťa, musí poznať váš príbeh, vedieť, čo sa vo vás počas jej počúvania odohráva a aké krátkodobé či dlhodobé ciele tým sleduje. Odborne povedané, muzikoterapeutický proces má tri fázy. Prvá je preterapeutická, spojená s diagnostikou. Pokiaľ je možnosť, zisťujú sa počas nej aj informácie od iných odborníkov a robia sa viaceré diagnostické stretnutia. Potom nasleduje terapeutická fáza a na záver sa robí takzvaná evaluácia, overuje sa, či muzikoterapia prispela k naplneniu stanovených cieľov.
J. K. Keď k nám do Centra Amadeus príde rodič s dieťaťom, začíname anamnestickým rozhovorom. Potom nasleduje zvyčajne štyri až päť hudobno-diagnostických sedení a nastavia sa krátkodobé a dlhodobé ciele. Každé jedno ďalšie muzikoterapeutické stretnutie sa pripravuje s ohľadom na tieto ciele a muzikoterapeut cielene volí vhodné muzikoterapeutické techniky, formy a metódy. Stretnutia sa evaluujú, ich priebeh sa prispôsobuje, prípadne sa nastavujú nové ciele, ak tie pôvodné boli medzičasom dosiahnuté.
V akých prípadoch dokáže muzikoterapia pomôcť?
M. H. Jej cieľová skupina je nesmierne rozmanitá, bez vekových obmedzení. Od detí a dospelých so zdravotným znevýhodnením, cez psychické ochorenia, poruchy správania, neurologické ochorenia, ako napríklad Parkinsonova choroba, demencie a iné. Hudbu využívame už pri samotnom nadväzovaní kontaktu, pri budovaní vzťahu, keď môžeme človeka osloviť bez použitia reči. Cez hudbu oslovujeme jeho emócie, a tak môžeme nadviazať zrakový kontakt, prípadne mu podať do ruky jednoduchý hudobný nástroj, čo nám k nemu dokáže otvoriť dvere.
Do akej miery je muzikoterapia ukotvená vo vedeckých výskumoch?
M. H. Momentálne sa v medicíne veľmi razí na dôkazoch založený prístup, čo postupne zasahuje viaceré oblasti, vrátane spoločenských či humanitných vied, teda aj muzikoterapiu. Skúmajú sa možnosti využitia hudby pri práci v oblasti prežívania a správania človeka. Výskumy sa robia aj v rámci niektorých behaviorálnych prístupov – čo znamená, že človek v rámci muzikoterapie dostáva určité podnety, na základe ktorých reaguje. Aktuálne sa v zahraničí robí veľa výskumov aj metaanalýz. Napríklad so zameraním na vplyv rytmu pri niektorých ochoreniach, trebárs Parkinsonovej chorobe.
Ako môže rytmus ľuďom s Parkinsonovou chorobou pomôcť?
M. H. Títo ľudia majú často problém iniciovať chôdzu a koordinovať svoje pohyby. A práve pravidelná a rytmická hudba im dokáže pomôcť vykročiť a pravidelne, rytmicky kráčať. V praxi to vyzerá tak, že muzikoterapeut pri nácviku ponúka pravidelný rytmický impulz prostredníctvom piesne či skladby, a neskôr sa tá hudba odoberá. ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.