Čo nám najviac ničí obehový systém

Paranoidnejší jedinec by sa mohol nazdať, že vedci chystajú sprisahanie. Alebo... ten pohodlnejší. Výsledky ďalších a ďalších štúdií totiž prinášajú čoraz nemilosrdnejšie závery o spojení medzi naším zdravím a činnosťou, ktorej sa oddávame najintenzívnejšie zo všetkých.

Ako už zrejme tušíte, tou činnosťou je sedenie. (Ak teda v súvislosti so sedením možno vôbec hovoriť o činnosti.) A, áno, mimoriadne škodí aj cievam. Ak sa momentálne nachádzate práve v tejto polohe a nemáte za sebou intenzívny pohybový výkon, pokrúžte nohami v členku a natiahnite a pritiahnite priehlavky.

Už týmto jednoduchým cvičením totiž aspoň čiastočne vykompenzujete negatívny dosah najmenej fyziologickej polohy nášho tela na jeho obehový systém. Nuž a ak patríte k tým šťastnejším a žijete s partnerom, venujte mu aspoň jeden vášnivý bozk.

Prospejete tým nielen vášmu vzťahu a vlastnej psychike, ale aj svojim cievam. Bozkávanie ich podľa vedeckých výskumov rozširuje, čo prispieva k zlepšeniu krvného tlaku. Navyše minimalizuje hladiny stresového hormónu kortizolu, čo má zas za dôsledok upravenie hladiny cholesterolu. A vedci majú ešte pár ďalších dobrých tipov. Ale aj varovaní.

Cievy. Ako si ich uzdraviť bez liekov

Dvadsaťdva minút

„Presedieť deň je prakticky najhoršou vecou, ktorú môžeme pre svoj kardiovaskulárny systém urobiť, ničivo sa podpisuje aj na indexe telesnej hmotnosti, hladine cholesterolu, obvode pása, na markeri pre cukrovku druhého typu.“ Tak znie záver autorského tímu, ktorý sa pozrel na dáta zo šiestich štúdií, zahŕňajúcich viac ako 15-tisíc mužov a žien.

Portál WebMD lakonicky konštatuje, že „lepšie je dokonca aj spanie“. A prirodzene aj státie na nohách. Nie je to len slogan. „Nahradiť tridsať minút sedenia rovnako dlhým státím alebo dokonca spaním môže zlepšiť ukazovatele obezity, ako je telesná hmotnosť a obvod pása,“ uvádza web Medscape.

Science Alert dopĺňa, že hodinu a pol dlhý spánok významne zlepšuje hladinu dobrého cholesterolu. „Naša štúdia dokazuje, že vymeniť sedenie za akékoľvek iné správanie môže prospieť,“ potvrdzuje vedúca tímu Jo Blodgettová. Rôzne intenzity a dĺžky pohybu však, samozrejme, prinášajú odlišné benefity.

Štúdia vydaná v magazíne British Journal of Sports Medicine prirodzene pripomína, že vyššia dávka telesnej činnosti je lepšia, prezrádza však, že ako protilátka na škody spôsobené sedením stačí dvadsaťdva minút aktivity strednej až vysokej intenzity denne.

Nemusí ísť o extrémne výkony, ale aktivity, pri ktorých sa človek zadýcha: rýchla chôdza, práca v záhrade či prechádzka do kopca. Práca mala k dispozícii takmer 12-tisíc ľudí nad päťdesiat rokov z Nórska, zo Švédska a Spojených štátov. Ich pohyb monitorovali zariadenia desať hodín prinajmenšom počas štyroch dní, niekoľkokrát aspoň počas dvoch rokov.

Polovica z nich presedela prinajmenšom desať a pol hodiny denne. Presedieť viac ako dvanásť hodín denne znamenalo v porovnaní s ôsmimi hodinami strávenými na stoličke riziko predčasného úmrtia o tridsaťosem percent vyššie. Lenže iba pre tých, ktorí si denne nedopriali ani oných dvadsaťdva min...