Zdvihne náladu, rozptýli, je všeobecne zdravé. Lenže fyzické cvičenie má oveľa väčší potenciál. Súvisí s významne nižším rizikom rozvoja trinástich druhov rakoviny. Zistila to rozsiahla a desať rokov trvajúca štúdia, píše Petr Chalupa pre idnes.cz.
Pravdupovediac, pre vedcov to nie je tak celkom novinka. O tom, že fyzická aktivita, buď v pracovnej dobe alebo vo voľnom čase znižuje riziko rakoviny pŕs, hrubého čreva alebo pľúc, sa vedelo. Platí to však aj na iné druhy choroby?
Cvičenie funguje i u obéznych
Americkí vedci sa za odpoveďou vydali s veľkou starostlivosťou. Ich výskum trval celú dekádu, zahŕňal dvanásť rozsiahlych štúdií, ktorých sa zúčastnilo 1, 44 milióna mužov a žien. Po celú dobu sledovali ich zdravotné ukazovatele ako index telesnej hmotnosti (BMI), ale tiež ich zaujímalo, či cvičia, ako často a ako intenzívne. A monitorovali, či a kedy bola respondentom a respondentkám diagnostikovaná počas trvania výskumu rakovina a aký bol jej priebeh.
Štatistickými metódami potom vyhodnocovali, či má na rozvoj choroby vplyv cvičenie, a ako časté a ako intenzívne. Zistili, že súvislosť medzi fyzickou aktivitou a ochorením je väčšia, než sa myslelo. Účastníci výskumu, ktorí cvičili, mali významne nižšie riziko, že u nich prepukne celkom trinásť druhov ochorení. Medzi ne patrila rakovina prsníkov, pľúc a hrubého čreva, teda tie ochorenia, o ktorých súvislosti s cvičením vedci už vedeli. Lenže výskum, ktorý zverejnil magazín Journal of American Medical Association Internal Medicine, do zoznamu prihodil tiež rakovinu pečene, pažeráka, obličiek, žalúdka, sliznice maternice, krvi, kostnej drene, hlavy a krku, konečníka a močového mechúra.
Samozrejme, zistenia lákajú k tomu, aby boli videné vo vzťahu so všeobecným životným štýlom. Fyzicky aktívnejší ľudia bývajú nefajčiari, neholdujú alkoholu a netrpia obezitou. Lenže výskum preukázal, že cvičenie znižuje riziko rakoviny aj u ľudí, ktorí trpeli obezitou alebo fajčili. To je podľa odborníkov najväčším prekvapením.
Podľa výpočtov sa zdá, že minimálna porcia fyzickej aktivity, ktorá sa spája s nižším rizikom rakoviny, je aspoň 150 minút týždenne aktivity s intenzitou na úrovni chôdze. Platí však, že čím viac, tým lepšie. Keď výskumníci porovnali zdravotné výsledky 10 percent najhorlivějších cvičencov s 10 percentami tých najvlažnejších, zistili, že desatina najaktívnejších mala riziko rakoviny o 20 percent nižšie.
Veľkou otázkou však zostáva, akým mechanizmom cvičenie riziko ochorenia rakovinou znižuje. Steven Moore z amerického National Cancer Institute, ktorý štúdiu viedol, hovorí, že onen dotaz zostáva stále nezodpovedaný. Vie však so svojimi kolegami, kde približne hľadať odpoveď. Podľa nich hrajú hormonálne úrovne v tele fyzicky aktívnych ľudí, stupeň zápalov, energetická bilancia.
Aju Mathew University of Kentucky Markey Cancer Center vidí odpoveď v imúnnom systéme. Odkazuje na štúdie na myšiach, ktoré preukázali, že cvičenie vedie k zmenám imunitného systému, predovšetkým k nárastu T lymfocytov a "zabijáckych buniek", ktoré hrajú úlohu v boji s rakovinou.
Môže cvičenie predĺžiť život chorým?
Na protirakovinové účinky cvičenia vehementne vsádzajú aj kanadskí vedci. Odborníci z nemocničného výskumného centra Montrealskej univerzity sa zameriavajú na mužov s pokročilou rakovinou prostaty, na ktorých nezaberajú lieky. Okrem obvyklej terapie polovica z dobrovoľníkov podstupuje špeciálne zostavený cvičebný program, v rámci ktorého trikrát týždenne jednu hodinu cvičí aerobic a venujú sa silovému tréningu. Druhá polovica dostala len všeobecné odporúčania ohľadom fyzickej kondície. Výskum financovaný nadáciou Movember Foundation, je najväčší svojho druhu. V Austrálii a Írsku už beží, kanadskí muži sa začínajú pridávať. Celkovo masový pokus obsiahne 900 dobrovoľníkov a 60 nemocníc, sledovať ho bude sto výskumníkov.
Jeho autori veria, že experiment po prvé preukáže, že cvičenie tlmí vedľajšie účinky chemoterapie, pretože vedie k posilneniu svalov a kostí. Lenže nielen to, sú si takmer istí, že výskum dosvedčí, že cvičenie tiež predlžuje chorým život. "Zvyčajne sa pacienti v tomto stave dožívajú dvoch až troch rokov. Chceme úmrtnosť znížiť o 22 percent, čo predstavuje prežitie dlhšiu o šesť mesiacov. Takýto výsledok by sa rovnal účinku nového lieku. Cvičenie by tak mohlo lacno zastúpiť dostupné lieky," uviedol Fred Saad z Montrealskej univerzity.