Aj vy poznáte teóriu, že ak si dáte všetkého s mierou, robíte dobre svojmu zdraviu? Áno, hovoria o tom aj celebrity aj dietetici. Je v tom niečo pravdy neprejedať sa, no dopriať si. Je to však pre naše zdravie prospešné? Dôležité je to, čo jeme, nielen to, koľko, píše portál huffingtonpost.com.
Už starogrécky básnik Hesiodos napísal frázu „umiernenosť je najlepšia zo všetkých vecí“ v jednej z jeho poém Práca a dni, ktorú napísanej okolo roku 700 pred Kristom. Rovnako sa k miere naprieč storočiami vyjadrujú aj ďalší filozofi a spisovatelia. Ale práve to, že toto príslovie pretrváva v celej histórii, neznamená, že je aj správne. Práve preto, že sa to traduje, to nemusí byť pravdivé, nápomocné a užitočné tvrdenie.
Aj keď to možno znie ako dobre mienená rada pre každého, kto chce jednoduchý prístup k zdravej výžive, tento termín je problematický, pretože umiernenosť je definovaná každým človekom samostatne, nedá sa zovšeobecňovať. Nezmyselné tvrdenie tak môže skôr poškodiť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sa snažia schudnúť či si udržať váhu, zistili vedci z University of Georgia a z Duke University.
Nutričný expert David Ludwig z Harvard Medical School pre portál techinsider.io hovoril o tom, ako vyzerá vedecky podložená diéta. Vo svojej knihe „Vždy hladný“ načrtol stravovací plán zameraný na to čo jeme, nielen koľko. Formulu „všetko s mierou“ označil za neužitočnú. „Je veľa vecí, ktoré by sme mohli jesť vo veľkých množstvách, napríklad olivový olej, avokádo či oriešky,“ hovorí, „ ale veľa vecí by sme mali minimalizovať, špeciálne, ak bojujeme s cukrovkou či inými metabolickými ochoreniami. jesť cukor s mierou je nemožné, treba sa ho zbaviť čo najviac, ako je to možné.“
Jedenie s mierou sa zahráva s psychikou človeka a ide o trik. Podľa výskumníčky a vedúcej štúdie z University of Georgia Michelle vanDellen je štatisticky dané, že čím viac sa nám jedlo páči, tým väčšia je jeho porcia. A tu sa o miere hovoriť nedá.
Stratégiou z každého rožka troška k tuku na bruchu
VanDellen síce neodmieta teóriu všetkého s mierou, no je skeptická voči odporu k diétam. Vzhľadom na to, že si sami nevieme odhadnúť správnu veľkosť porcie, keďže nemáme odhad, koľko jeme, výslovné dietetické príkazy či zákazy nám môžu len pomôcť. „Mám silné podozrenie, že ochota zvládať svoje „všetko s mierou“ je behom na dlhú trať a práve preto by sme mali odborníkovi umožniť, aby nahliadol na naše stravovanie alebo určil vhodné potraviny,“ vyjadrila sa.
Ďalší výskumníci, ktorý sa zaoberali štúdiom teórie všetko s mierou a priberaním na váhe majú pochybnosti ohľadom našej schopnosti pomôcť ľuďom žiť zdravšie. Štúdia z roku 2015 uskutočnená na vzorke 7 000 ľudí zistila, že jedenie „z každého rožka troška“ bolo spojené s priberaním. Výsledok nepotešil, pretože zistili až 120-percentný nárast tuku na obvode pása a to v priebehu piatich rokov. Na druhej strane stáli tí účastníci, ktorí sa v stravovaní obmedzovali. Tí mali najlepšie výsledky. Všetko s mierou tak dostalo jasné trhliny a problémy ľuďom vznikli nielen v priberaní, ale aj v zhoršenom metabolickom zdraví.
Nemáme odhad na veľkosť porcie jedla
Tri rôzne experimenty v novej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 504 priamych účastníkov aj online respondentov, ukázali, že väčšina ľudí nemá odhad, koľko je miera. Porcia sa menila v závislosti od toho, kto mal ktoré jedlo rád a koľko z toho jedia v každodennom živote. Na druhej strane, mierna porcia závisela aj od toho, čo už človek jedol a pil. Ide teda o to, že v porovnaní s inými druhmi jedál či potravín, koncept všetkého s mierou nie je efektívnou cestou, ako limitovať, čo budú ľudia jesť.
Experimenty sa uskutočnili síce tak, že vedci nespozorovali ľudí nič nejsť, no v ďalšom výskume sa chcú podľa van Dellen zamerať na rovnaké otázky, ale aj na hodnotenie skutočných stravovacích návykov a vzťah človeka k umiernenej konzumácii. Obezita je vážnym zdravotným problémom v USA a nedávne štúdie to potvrdzujú.
V časopise JAMA dokonca vedci potvrdili, že sa zvyšuje u žien a mládeže. Obéznych je až 35 percent mužov a 40 percent žien. Medzi mladými do 19 rokov ide o 17 percent populácie. S obezitou sa spájajú aj riziká ischemickej choroby srdca, vysoký krvný tlak, mŕtvica, diabetes, rakovina, neplodnosť aj metabolický syndróm. „Tieto výsledky zdôrazňujú, že jedným z dôvodov je nesprávne hodnotenie miery v jedle,“ uzavrela vanDellen. Pojem umiernenosti využívajú najmä niektoré potravinárske firmy, ktoré ju otáčajú vo vlastný prospech. Nezdravé jedlá a fast food nie sú totiž súčasťou vyváženého stravovania ani v umiernenej forme. K nim možno zaradiť aj sladkosti, rôzne koreniny, predjedlá, sacharidy. Naproti nim stojí slabá konzumácia ovocia a zeleniny.