Odborníci sa zhodujú, že ak nás má práca baviť, mali by sme z nej mať radosť, píše firemný psychológ Dalibor Špok pre idnes.cz.
Lenže ako z toho bludného kruhu von, keď sa cítime vyhorení, bez nápadov a už sa z práce dávno nedokážeme tešiť? Psychológ ponúka deväť rád a tvrdí, že ak dodržíme aspoň polovicu z nich, potešenie z práce by sa malo dostaviť.
1. Riadenie pozornosti
Radosť je dôsledok toho, s čím sa stretávame v našom prežívaní. Obsahy tohto prežívania vyberáme svojou pozornosťou. Prvým predpokladom umenia radosti je preto schopnosť prikláňať svoju pozornosť na:
a) prítomnosť skôr než budúcnosť či minulosť. Ak sa učíme byť plne prítomní v tom, čo robíme (hoci to nie je vždy veselé či jednoduché), zisťujeme, že plniť úlohy je ľahšie, než keď sa myseľ túla k predstavám, ako nás daná úloha nebaví alebo čo bude dnes na večeru. Schopnosť byť v prítomnosti nám odhalí hlbšie zdroje radosti, ktoré sú vždy s nami. Nie tým, že pred fádnou realitou utečieme do fantázie, nespokojných vnútorných komentárov či príjemných spomienok. Tým, že fádnu realitu vnímame s plnou pozornosťou - tým prestáva byť fádnou.
b) primeraný úsek práce. Nesústreďte sa na to, koľko vás toho ešte čaká a aké ťažké to bude. Sústreďte sa na menšie časové úseky: na ďalšiu vetu, ďalší telefonát, ďalší úkon. Každú úlohu môžete rozkúskovať a sústrediť sa len na ďalší pohyb (dvíham slúchadlo, vytáčam číslo). Vykonajte každý krok správne, pokojne, s pozornosťou. Dajte do neho nápad, vylepšenia, invenciu. Kľúčom k radosti je "robiť to, čo robím".
2. Príprava vlastnej budúcnosti
Minulosť nás neustále dobieha. V každom okamihu sejeme, čo budeme raz žať. Dnešný zbytočný
konflikt znamená nočnú nespavosť a tá znamená zajtrajšiu mrzutosť. Dnešok bez telesného pohybu znamená zajtrajšiu únavu a depresiu. Dnešná neochota potlačiť drobnú závisť znamená depresiu o rok.K prežívaniu radosti potrebujeme tiež to, čo bolo vždy biologickou súčasťou našich životov: intenzívny pohyb každý deň dostatok spánku, odpočinku a pobytu v prírode, prirodzenú stravu, skôr ľahký nedostatok, než veľký nadbytok. To je základná požiadavka nášho organizmu, cez ktorý nás neprenesie sebelepšia motivácia. Aj tu platí, že plody zdravého životného štýlu zberáme až v budúcnosti: dnešný beh znamená zajtrajšiu trpezlivosť a júnová posilňovňa znamená júlovú pohodu.
3. Prežívanie zmyslu práce
Ak chceme zažívať radosť z práce, musíme vedieť, prečo ju robíme. "Aby som uživil svoju rodinu" je príliš málo. Zmysel nie je jednoduchá odpoveď ("pretože ma to baví"). Mať zmysel znamená vedieť a prežívať, čo svojou prácou vytváram, čím niekomu pomáham, aké talenty využívam, aké potreby uspokojujem. Fungujúca motivácia nemôže byť jedným bodom v budúcnosti (dňom výplaty alebo koncom ťažkej úlohy), ale každodenným zážitkom.
Svoju motiváciu si musíme často uvedomovať. Predovšetkým tým, že ju dokážeme rozpoznávať v jednotlivých pracovných úlohách. Teraz sa to deje. Zastaviť sa a počas svojej každodennej práce si uvedomiť širší zmysel toho, na čo sa chystám alebo čo som práve urobil. Nejedná sa o neurotické omieľanie vety "baví ma to". Cieľom nie je presviedčať sa o niečom, čo nie je (a čo by sme chceli). Našou úlohou je vnímať to, čo je, ale čo nevidíme. A ak nie je nič, čím nás naša práca teší, je potrebné premýšľať o tom, čo musíme zmeniť.
4. Sústredenie sa na vytvorenie podmienok
V zlepšení nášho aktuálneho pocitu nám môže brániť aj to, že sa práve na túto zmenu príliš sústredíme. Chceme "zapnúť" radosť, ktorá nám chýba. Ale takto to nefunguje. Je to rovnaké ako príliš chcieť zaspať: čím viac chcete, tým ťažšie spánok prichádza. Radosť je dôsledkom správnych podmienok. Analyzujme, čo je príčinou toho, že nemôžeme prežívať pozitívne. Hľadajme príčiny vonku i vo vnútri. Vnútorné podmienky sú často spôsoby, akými vnímame vonkajšie faktory. Snažme sa oboje, teda aj vnútorné podmienky, zmeniť - aspoň do tej miery, do akej je to možné.
Často s vonkajšími podmienkami príliš veľa nenarobíme, ale môžeme zmeniť náš spôsob vnímania alebo reakciu na túto situáciu: teda faktory vnútorné. Intenzita našej radosti alebo pokoja často nemá priamu súvislosť s množstvom podmienok, ktoré sme zmenili, ale napríklad len s drobnou zmenou, s malým posunom.
5. Neznechucovanie si ľudí okolo
Vopred si znechutiť ľudí, s ktorými pracujeme, je priamy recept na to, ako nezažívať pozitívne pocity. Radosť nie je súkromnou záležitosťou, ktorú dokážeme oddeliť od okolitého prostredia. Je úzko spätá s tým, ako toto prostredie vnímame a ako na toto prostredie sami pôsobíme.
Sedí pred nami "nudná" kolegyňa a prichádza "otravný" zákazník? Takéto myslenie nevedie k tomu, aby sme sa cítili dobre. Iste, nudné kolegyne aj otravní zákazníci existujú. Nie je však kolegyňa nudná preto, že nechceme vyjsť v ústrety jej vnímaniu sveta? A zákazník otravný preto, že nechápeme, čo skutočne prežíva? Snažme sa zmeniť svoje nastavenie, s akým vo všetkých ľuďoch okolo nás rozpoznávame predovšetkým negatívne vlastnosti. Učme sa vnímať zákazníka ako niekoho, komu pomáhame, a kolegyňu ako niekoho, ku komu si hľadáme cestu.
6. Vytváranie dobrých vzťahov
Dobré vzťahy sú zásadnou príčinou pracovnej spokojnosti. Pracovisko nie je miestom pre dokazovanie si svojej osobnej sebahodnoty porovnávaním sa s druhými. Ak sa budeme neustále porovnávať, budeme vždy nešťastní, pretože aj milionár je oproti miliardárovi trápne chudobný.
Je veľkou chybou ceniť si v práci iba priateľské vzťahy a myslieť si, že vzťahy k ľuďom, s ktorými si toľko nerozumieme, nestoja za to ich budovať. Snažme sa budovať korektné a nápomocné vzťahy - aj keď vieme, že s touto kolegyňou by sme na drink nešli. Učme sa druhým vychádzať v ústrety. Učme sa prispôsobovať vo svojom správaní ich špecifickosti. Jeden je veselá kopa, u toho pridajme na humore, druhý je vážny, pri ňom uberme. Nesťažujte sa, že nie my, ale práve druhí by si mali prečítať tento článok. Ak si to myslíme, nepochopili sme vôbec nič. Ak pochopíme, máme cestu k radosti otvorenú.
7. Umenie vydýchnutia
Nedokážeme zastaviť a vydýchnuť. Akýkoľvek cyklus práce musí prebiehať v rytme napätia a uvoľnenia. Ak zabudneme na obe strany tejto rovnice, nemôžeme očakávať radostné pocity. Zastavenie a vydýchnutie je dôležité vo všetkých časových rozmedziach:
-Hodinovom (pravidelné prestávky po úlohe, po desiatkach minút práce)
-Dennom (obed v pokoji, večerný relax, kedy sa na prácu nemyslí)
-Týždennom (víkend, kedy si plne odpočiniem a nenakuknem do pracovnej pošty)
-Mesačnom (jeden predĺžený víkend mimo domova)
-Ročnom a dlhšom (niekoľko dovoleniek a jedna dlhšia ako týždenná). Veľmi prospešné je raz za niekoľko rokov zažiť niekoľkomesačné obdobie, v ktorom sa venujeme niečomu inému ako svojej štandardnej práci. U vedcov alebo učiteľov sa takéto obdobie nazýva sabbatical.
Počas pracovného dňa musíme striedať činnosti a nepreťažovať sa stále rovnakými aktivitami. V uvoľnení aj počas krátkej pracovnej pauzy nám môže pomôcť strečing, tai-či alebo autogénny tréning: každý stres sa totiž prejavuje telesným napätím. Ak si vieme toto napätie uvedomiť a uvoľniť sa, znižujeme aj stres psychický.
8. Hľadanie radosti aj inde
Výskumy opakovane ukazujú, že naša spokojnosť sa prelieva. Preto je dôležité ju paralelne budovať vo viacerých oblastiach (priatelia, rodina, koníčky, práca). Čím viac zažívame radosť v jednom okruhu, tým pravdepodobnejšie ju zažijeme aj v inom.
Ak máme rozvinuté koníčky, milujúcu partnerku a tešíme sa, ako si večer zašportujete s kamarátmi, potom prežívaný stres z aktuálnej pracovnej úlohy je oveľa menší, než ak nás doma nečaká nič než prázdno a televízia. Ak sa v jednej z uvedených oblastí nedarí, spokojnosť v ostatných oblastiach nás podrží. Jedným z dôležitých krokov, ako v práci zažívať radosť, je preto snažiť sa budovať naplnený život aj inde.
9. Kontrolovanie myšlienok
Naše myšlienky majú extrémny vplyv na to, aké pocity prežívame. Pokiaľ zručnosť kontrolovať svoje myšlienky trénujeme, prekvapí nás miera slobody, ktorú nad nimi máme. Nemôžeme ovplyvniť to, aká myšlienka sa objaví. Ale môžeme sa rozhodnúť, či budeme nad súčasnou myšlienkou ďalej premýštať alebo ju necháme bokom pomaly zmiznúť. A o pár sekúnd znova, keď sa rovnaká myšlienka hlási o slovo. V pokoji, bez zbytočného boja.
Po nejakej dobe sa myseľ upokojí: prestane nám prinášať myšlienky, ktoré neposilňuje. Myšlienky posilňujeme tým, že premýšľame. Ak ich necháme bokom, ich sila (teda pravdepodobnosť, že sa znova objavia), slabne. Ak budeme mať menej zbytočných myšlienok a viac dobrých myšlienok, budeme zažívať viac radosti.