Psychická i fyzická námaha zavčas rána vyvoláva stres, poškodzuje pamäť a obranyschopnosť organizmu. Nútenie zamestnancov, aby chodili príliš skoro na pracovisko, je preto vážnou hrozbou pre ich zdravie.
Treba sa viac vyspať a vstávať v pokoji, tvrdí nová štúdia. Početné výskumy sa zaoberajú súvislosťami medzi spánkom, zdravím a produktivitou práce. Vedec Paul Kelley z Oxfordskej univerzity už roky tieto súvislosti študuje.
Najbežnejší pracovný čas v podnikoch býva od deviatej do sedemnástej hodiny. Kelley však namieta, že tento časový harmonogram nie je synchronizovaný s požiadavkami organizmu osôb vo veku do päťdesiatpäť rokov. A to všetko predstavuje hrozbu nielen pre produktivitu práce, ale aj pre náladu a duševné zdravie ľudí.
Potreba revolúcie
Paul Kelley túto tému analyzoval už v minulosti. K rizikám, ktoré nemožno podceňovať, patrí priberanie na váhe, pokles imunity, strata pamäti a pozornosti.
"Preto by bolo potrebné vykonať veľkú revolúciu a pri organizovaní profesionálnych aktivít rešpektovať biologické hodiny osôb," zdôrazňuje Kelley.
Mnohé výskumy ukázali, že počas puberty dochádza k fyziologickej zmene biologického rytmu, keď mladí ľudia začínajú chodiť spať v priemere o dve hodiny neskôr, ako keď boli deťmi. A preto musia spať dlhšie ráno.
Niektoré testy ukázali, že deti vo veku desať rokov sa pred pol deviatou ráno málo sústredia, zatiaľ čo šestnásťroční dosahujú najlepšie výsledky po desiatej hodine dopoludnia a vysokoškoláci po jedenástej hodine. Kelley, ktorý realizoval sériu testov v školách, je presvedčený, že posun školskej výučby na neskôr by zlepšil výkony žiakov o desať percent.
V Británii sa na túto tému viedol rozsiahly výskum. Takisto American Academy of Pediatrics vo svojich smerniciach vyzvala školy, aby najmä v prípade dospievajúcich upravili začiatok vyučovania.
Nešetrné vstávanie
"Ide o zásadnú sociálnu otázku. Ak zamestnanci začínajú pracovať pred desiatou hodinou, sú unavení a demotivovaní. V našej spoločnosti je mnoho ľudí, ktorí trpia nedostatkom spánku, čím je ohrozené ich zdravie. Taktiež srdce a pečeň sa tomuto rytmu zle prispôsobujú. To platí aj pre nemocnice a väznice. Ľudia sú budení, aby zjedli raňajky, ktoré v tom čase nechcú. Nedostatok spánku je utrpenie," uvádza Paul Kelley.
Rôzne klinické štúdie spájajú nedostatok spánku s poruchami alebo chorobami, medzi ktoré patrí obezita, kardiovaskulárne choroby a nedostatok kognitívnych schopností.
Výskum univerzity v Surrey vo Veľkej Británii, ktorú zverejnil prestížny americký vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences USA , odhalil mechanizmy týchto súvislostí. Pri tomto pokuse muselo 26 dobrovoľníkov po celý týždeň nedostatočne spať, v priemere 5,7 hodiny za noc.
Potom nasledoval týždeň pravidelného dlhšieho spánku, 8,5 hodín za noc. Bádatelia po tomto pokuse požadovali, aby dobrovoľníci zostali 40 hodín hore a pravidelne im odoberali krv. Výsledky pokusu ukázali, že nedostatočný spánok ovplyvnil až 711 ich génov.