Hrušky milovali ľudia snáď odjakživa: praľudia ako plánky, v staroveku už ako šľachtené ovocie. Šťavnaté plody kultivovali starí Kelti, Slovania, Číňania, Rimania aj Gréci. Ich chuť je veľmi špecifická, a hoci sa dajú skladovať, nevydržia tak dlho ako jablká.
Obsahujú ľahko stráviteľné sacharidy, rozpustnú a nerozpustnú vlákninu, draslík, zinok, horčík, železo, jód, vápnik a fosfor. Vďaka vláknine podporujú trávenie, vylučujú z tela ťažké kovy a jedovaté látky, ako je olovo, ortuť alebo kadmium.
Hrušky sú tiež veľmi bohaté na kyselinu listovú (tá je dôležitá pre rast a krvotvorbu). Síce majú veľmi nízky obsah vitamínu C, obsahujú nezanedbateľné množstvo vitamínu B, a to hlavne pod šupkou. Obsahujú až 83 percent vody.
Pestujú sa po celom svete (známych je približne 2 500 odrôd hrušiek) a dajú sa spracovávať na všetky možné spôsoby - na kompóty, džúsy, mušty, džemy, lekvár, likéry. Konzumujú sa čerstvé, sušené alebo kandizované, avšak najstráviteľnejšie sú varené.
Najviac prospešných látok je v šupke a tesne pod ňou, konzumujte tak plody radšej celé. Akým spôsobom ešte hrušky prospievajú nášmu zdraviu, sa dozviete v galérii:
