Pandémie či epidémie sú to posledné, o čom máme v ére COVID-19 chuť počúvať. Nič však človeka nepresvedčí rýchlejšie o tom, že aj zo strany najzdravších plodín mu hrozí riziko, než štatistiky nákaz.
Rok 1996, Japonsko; epidémia po konzumácii bielej reďkovky kontaminovanej Escherichiou coli: 9 578 nakazených, 11 úmrtí. Rok 2011, Nemecko; klíčky senovky gréckej, rovnako kontaminované E. coli; 3 950 potvrdených prípadov, 53 mŕtvych.
To všetko je však nič oproti „melónovej“ epidémii z rovnakého roku v USA, o ktorej v našom rozhovore hovorí mikrobiológ Ľubomír Valík. No – veď sa dočítate.
Naším cieľom nie je šírenie paniky. Bez rizika nie je ani polihovanie v obývačke a rovnako platí, že mäsové a mliečne výrobky majú na konte podstatne viac obetí. A už vôbec nechceme kaziť imidž plodinám, ktorých Slováci jedia trestuhodne málo.
Nehovoriac o tom, ako by väčšine prospelo, keby do svojho pitného režimu zaradili viac obyčajnej vody. K veľkému pozitívnemu A však jednoducho patrí aj malé negatívne B.
Po jablku bolesť hlavy
Veda každý rok prichádza na ich nové zdravotné benefity a svetu konečne začína dochádzať, ako významne sa vláknina ovocia a zeleniny podieľa na dobrom fungovaní čriev.
„Najväčšími nepriateľmi kardiovaskulárnych chorôb sú hrušky a jablká; kapustová zelenina, ako je kapusta, brokolica, žerucha či karfiol; listová zelenina, paradajky a ovocie a zelenina bohaté na betakarotén a vitamín C.
Proti rakovine máme jesť najlepšie kapustovú, zelenú a žltú zeleninu. Proti úmrtiu na všetky choroby je potrebné pridať k predchádzajúcemu zoznamu ešte bobuľové ovocie, varenú zeleninu a zemiaky,“ cituje významných nórskych vedcov ČTK.
Už menej je známe, že v ovocí a zelenine sa vyskytujú aj látky, ktoré môžu vo zvýšených dávkach vplývať na náš organizmus negatívne. „Do tejto skupiny patria napríklad biogénne amíny ako histamín či tyramín,“ píšu vo svojej štúdii z roku 2018 Lucia Bírošová a Zuzana Sirotná z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU....
Zostáva vám 85% na dočítanie.