Obaja ste personalisti. Ako sa stalo, že ste sa začali špecializovať práve na HR v gastronómii?
Dalibor: Ako väčšina, v začiatkoch sme aj my mali klientov menej a hľadali sme spôsoby ako získať ďalších. Snažili sme sa využiť každú šancu, kde sme sa mohli ukázať. Jeden z prvých klientov bol zhodou okolností z gastro segmentu a už dopredu nás vystríhal, že s čašníkmi, kuchármi či rozvozármi to vie byť občas peklo. Povedali sme si: „Jasné, ideme do toho.“ Skočili sme vtedy do vody a učili sa plávať.
A ako sa vám to šlo?
Tomáš: Zábavne. (úsmev) Disciplína kandidátov je taká, aká je. Pomerne často sa stáva, že neprídu na dohodnutý pohovor. Z toho pramení potreba podnikov mať recruiterov, ktorí im pracovnú silu zabezpečia. To je aj náš primárny cieľ: získať prevádzkam kvalitných ľudí.
Dalibor: Snažíme sa odbremeniť prevádzkarov. Mali by sa starať najmä o chod podniku, no mnohí si zoberú notebook, zapnú Profesiu a celý deň obvolávajú kandidátov. My im posielame vrchol ľadovca, teda kandidátov, ktorých sme už prefiltrovali a majú skutočný záujem o prácu v danom podniku. Nie je to samozrejme stopercentné, ale drvivá väčšina týchto uchádzačov skutočne na pohovor príde.
Tomáš: Zároveň je to aj synergia. Keď čašník neuspeje v jednom podniku, v druhom sa môže plnohodnotne uplatniť. Na základe toho ho vieme odporučiť ďalej. Poviem príklad: čašníkovi je ďaleko chodiť do Ružinova, no v Petržalke mu to vyhovuje.
Dalibor: Alebo sa nám stala vec: čašníčka bola milá, super, komunikatívna, ochotná. Reštaurácia však otvorila aj horné podlažie, kde viedli točité úzke schody. Vznikol však problém, táto čašníčka nedokázala po nich vyjsť hore, tak ju zamestnávateľ nakoniec prepustil – a nie kvôli jej schopnostiam. Je teda bežné, že niektorí čašníci vyhovujú jednej prevádzke, no druhej už nie.
V začiatkoch ste fungovali ešte bez portálu?
Dalibor: Áno, v začiatkoch sme používali najmä Bazoš, Profesiu, Facebook.
Tomáš: A ešte aj našu databázu, ktorú sme si v priebehu času vytvorili. Aby to bolo v súlade s GDPR, vždy sa dohodneme s človekom, či s ním môžeme počítať do budúcna a osloviť ho.
Čo bolo hlavným impulzom pre vytvorenie Gapp?
Tomáš: Disciplína ľudí. Chceli sme vytvoriť databázu takých, ktorí keď neprídu na pohovor, tak potenciálnemu zamestnávateľovi dajú aspoň vedieť, že sa nezúčastnia. A tiež sme sa chceli sústrediť čisto na gastro segment. Formát pomohol vyriešiť aj viaceré praktické problémy. Už sa nemusíme predierať množstvom životopisov záujemcov z Košíc, ktorí prejavia záujem pracovať v Bratislave, avšak po ich oslovení nám oznámia, že to tak nie je.
Dalibor: Hľadali sme nástroj, ktorý by pomohol nám, vzápätí sme si však uvedomili, že by to mohlo pomôcť aj iným. Nič obdobné sme v tom čase na trhu neregistrovali. Tak sme si ho vytvorili sami.
Tomáš: A dokonca ho aj používame. (smiech)
Ako portál funguje?
Tomáš: Môžeme hovoriť o dvoch rozhraniach: prvým je rozhranie pre uchádzača o zamestnanie, kde sa zaregistruje človek, ktorý chce pracovať v gastre. Zadá svoje údaje – meno, priezvisko, rok narodenia, kontakt, pozíciu, o ktorú sa uchádza a je úplne super, keď si vyplní aj svoje skúsenosti a pridá profilovú fotografiu. Druhé rozhranie je pre zamestnávateľov – reštaurácie, bary, bistrá, atď. Tí sa sem zaregistrujú, zaplatia poplatok a podľa zvoleného filtra si vyberajú a hľadajú vhodných kandidátov z pomerne veľkej databázy. Jediným obmedzením je doba, na ktorú si prevádzka predplatí prístup (mesiac, štvrťrok, polrok, rok).
Dalibor: Cez iný pracovný portál nemáte rozdelenie na mestské štvrte. Napríklad, čašník si hľadá v prácu v Bratislave, ale už nemôže špecifikovať na Ružinov, Petržalku, Karlovu Novú Ves. My sme ju rozdelili aj na mestské štvrte. Neviem totiž o čašníkovi, ktorý by každý deň dochádzal z Dúbravky do Rače.
Tomáš: To sme aplikovali aj v Košiciach.
Dalibor: Veľké mestá sme rozdelili na mestské časti, aby sa podnikom zobrazovali len najrelevantnejší ľudia. Bežná prax totiž je, že reštaurácia, ktorá sídli v Dúbravke hľadá čašníka a ten býva v Rači, je v zásade pre ňu nepoužiteľný. Môžu mu zavolať, či chce dochádzať, on povie áno, ale nikdy sa neobjaví. Bohužiaľ, taká je realita.
Ako je portál spoplatnený?
Tomáš: Základný poplatok za mesačný prístup k vyhľadávaniu je 21 eur, v tomto období má podnik neobmedzený prístup k celej databáze. Môže si vyhľadávať čašníkov, kuchárov, kohokoľvek potrebuje. To je základ, k tomu sa dá priplatiť ešte SMS balík – aby nemusel každému z kandidátov volať, označí si kontakty a pošle hromadnú SMS-ku.
Pre uchádzačov o zamestnanie je to teda bezplatné?
Tomáš: Áno, pre kandidátov je náš portál bezplatný.
Dalibor: A to ani nikdy nezmeníme, to je naša filozofia.
S akou veľkou databázou momentálne pracujete?
Dalibor: Momentálne je to okolo 2 000 kontaktov, no v priemere sa každý deň registruje približne 15 nových ľudí, takže sa databáza rozrastá.
Uchádzači dostávajú od potenciálnych zamestnávateľov aj hodnotenia. Ako to funguje?
Tomáš: Ak sa človek na dohodnutom pohovore ukáže, dostane od potenciálneho zamestnávateľa zelený "smajlík", v opačnom prípade červený "smajlík". Takto chceme ľudí aj istým spôsobom edukovať, že ak nemôžu na pohovor či skúšku prísť, je potrebné, aby dali dopredu vedieť. Šetria čas prevádzkarom a je to aj o elementárnej slušnosti. Navyše nezískajú negatívne hodnotenie a zvyšuje sa im šanca na nájdenie nového zamestnania.
S akými spätnými väzbami sa stretávate zo strany reštaurácií, podnikov?
Dalibor: Vo všeobecnosti sú dobré.
Tomáš: Dostávame však aj postrehy, ako to zlepšiť. Čo nám tiež pomáha.
Dalibor: Klienti sú však extrémne nároční. Niektorí čakajú, že zaplatia 21 eur za mesiac a vyriešia všetky personálne problémy, ktoré ich trápia 10 rokov. Robíme s identickým pracovným trhom ako ostatní a aj u nás sa môže stať, že príde na pohovor čašník s dobrými hodnoteniami, ktorý sa však akurát dal na gambling či rozišiel s priateľkou a prežíva ťažké obdobie, ktoré sa prejaví aj na jeho výkonoch. To však nedokážeme ovplyvniť.
Tomáš: Platformou nedávame riešenie, ale prostriedok na riešenie problémov.
Čo zatiaľ potenciálni zamestnávatelia oceňujú?
Dalibor: V zásade môžeme hovoriť o tom, že sú prekvapení veľkosťou databázy a tiež dobrou štruktúrou platformy. Skúsenosti, ktoré vypisujú kandidáti, sú čisto iba z gastro oblasti. Za relevantné skúsenosti berieme iba tie. Portál má tiež dobrú prehľadnosť, podstatné informácie, v ideálnom prípade nechýba profilová fotografia a údaje o tom, kam prišiel na skúšku. Sú tam konkrétne menované, aby to bolo transparentné. Zamestnávateľ tak presne vie, ktorá reštaurácia hodnotenia dala a keď má kontakt, tak môže do nej zavolať a zistiť viac o danom človeku.
Tomáš: S týmto sú spokojní. Samozrejme, pomáhajú nám odhaľovať aj rôzne nedostatky a chyby, ktoré sa snažíme odstrániť. Berieme to ako konštruktívnu kritiku. Chceme, aby to čo najlepšie fungovalo.
Dalibor: Rozdiel je ten, že nás ešte považujú za menší startup, majitelia či prevádzkari to občas berú tak, že mi zavolajú, povedia, čo máme zlepšiť a my to do pár dní zlepšíme. Pri veľkom poskytovateľovi to naopak berú tak, že je to tak ako je a ďalej to neriešia. Už je to ako McDonald: nikoho nenapadne, prečo do cheeseburgra nedajú menej uhorky.
Dalibor spomínal, že postrehy často zapracujete. Akú väčšiu úpravu ste na základe spätnej väzby robili?
Tomáš: Nejde zväčša o veľké zmeny, skôr o komplex zmien, ktoré vytvoria lepší celok. Momentálne napríklad pracujeme na zmene vo vyhľadávaní: v priečinku vyhľadávania má používateľ všetkých ľudí, ktorých vyhľadal, aj tých, ktorých už oslovil. A práve túto oslovenú skupinu chceme presunúť do samostatnej "kolónky", aby sa vo vyhľadávaní objavili iba ľudia, ktorých podnik ešte neoslovil. Tiež sa zaoberáme tým, aby algoritmus zobrazovania profilov bol efektívnejší. Aby sa prví zobrazili ľudia, ktorí si aktívne hľadajú prácu, používateľ si to môže sám nastaviť, aby boli hore tí s aktuálnymi profilmi. Ide najmä o čiastkové zmeny, ktoré pomáhajú vylepšiť celú aplikáciu. Pracujeme aj na funkcii “fuška“, to znamená, že pri každom kandidátovi sa otvorí možnosť, kde si môžu zaznačiť dni aj hodiny, počas ktorých majú voľno v práci a radi by si privyrobili na brigáde. A keď prevádzkar potrebuje vykryť špičku, napríklad v piatok večer, vidí, či mu môže daný človek v tomto čase pomôcť.
Dalibor: Takéto fušky sú náchylné na disciplínu. Ak potrebuje podnik posilniť a hľadá čašníka na sobotu popoludnie, je veľmi nežiaduce, keď dohodnutý človek nepríde. Som teda za to, aby sme túto funkciu sprístupnili len ľuďom, ktorí sú zodpovední. Ak niekto dvakrát nepríde, my mu funkcionalitu uzamkneme. Aby to mali ako benefit tí, ktorí dokážu dodržať slovo.
Tomáš: Snažíme sa aj o to, aby táto funkcia bola prospešná pre obidve strany. Kandidáti si vytvoria akési PR vďaka svojej zodpovednosti a prevádzky vidia a majú priestor na filtrovanie podľa svojich kritérií a časových požiadaviek.
Dalibor: Ak si slušný, korektný človek, ktorý dodrží slovo, urobíme ti zadarmo reklamu. To je hlavná pointa.
Čím je podľa vás hľadanie práce v gastre špecifické?
Dalibor: Už prvé špecifikum je to, že v gastre sú bežné čierne peniaze, vyplácanie na ruku, lenže sú reštaurácie, ktoré si povedali, že budú dávať všetko na papier. Potom zistia, že 70% zamestnancov má exekúcie a sami im povedia, že nechcú TPP, ale peniaze na ruku, aby im na výplatu nesiahol exekútor. Je to ťažko riešiteľné, a práve to je jedno z najväčších špecifík tejto oblasti. Ľudia si tiež zvykli, že niečo sa mi znepáči, tak zo dňa na deň odídem a ideálne si do kapsy zoberiem salámu (smiech).
Tomáš: Niečo ako výpovedná lehota tu často neexistuje. Nie všetci ľudia sú zodpovední a mnohí sa riadia podľa svojej intuície a nie podľa Zákonníka práce.
Čo sa s tým dá robiť?
Tomáš: Je to hlavne o komunikácii, keď prevádzkar povie, aby uchádzač prišiel o určitej hodine, tak nech tam je aj prevádzkar a zároveň uchádzač. Ak uchádzač v tom čase nemôže prísť, nech dá dopredu vedieť. Je to teda o komunikácii.
Dalibor: A tiež by tu nemala byť predpojatosť a predsudky. Niekto to berie tak, že sedem čašníkov ma oklamalo, tak aj ten ôsmy ma oklame. A platí to aj opačne. Je však dobré to brať tak, že človek má čistý štít a uvidím, ako sa tento konkrétny zachová. Negatívne veci sú na oboch stranách. Mal som kamaráta, ktorý pracoval v IBM, neskôr robil finančného riaditeľa, napísal mi, že má ambíciu zmeniť prostredie, oddýchnuť si a vyskúšal by prácu čašníka. Bol som extrémne šokovaný, ale povedal som mu, že nemám problém mu pomôcť nájsť si prácu. Prišiel (pre neho štandardne) na pohovor v obleku, o 10 minút vopred, no reštaurácia bola zatvorená. Potom sa mi prevádzkar sám priznal, že zabudol. A to sa zopakovalo aj v náhradnom termíne. Toto je ďalší problém. Obe strany sa navzájom očierňujú, no chyby aj pozitíva sú na oboch brehoch.
Tomáš: Tiež je to dvíhanie telefónov. Zatajovanie sa objavuje na oboch stranách a potom si nájsť prácu či zamestnanca je náročné.
Myšlienka pracovného portálu sa zrodila približne pred tromi rokmi. Ako zatiaľ hodnotíte svoje pôsobenie? Prekvapilo vás niečo?
Tomáš: Áno, sedeli sme na káve a boli sme frustrovaní z fluktuácie. (smiech) Nemyslím si, že nás niečo zásadne prekvapilo. Išli sme do toho už pomerne skúsení.
Dalibor: Nepovedal by som, že ma prekvapilo, ale milé bolo napríklad to, že jeden šéfkuchár sa po 12 rokoch vrátil z Londýna a zaregistroval sa do Gappu. Istým spôsobom som ho aj odporučil do jednej reštaurácie a on mi potom zavolal, že ďakuje, že si našiel vďaka tomu prácu. To je pre mňa prekvapujúco pekné. A tiež ma vždy prekvapí záujem z veľkých reštauračných reťazcov, ako Benčík Culinary Group či Medusa, ktoré sa u nás registrovali.
Tomáš: Dobrý pocit mám aj z toho, keď pre klienta hľadáme kuchára, použijeme Gapp a nájdeme mu piatich vhodných kuchárov, ktorí aj prídu na pohovor.
A čo vaše vízie, plány? Kam by ste sa radi posunuli?
Tomáš: Samozrejmosťou je pre nás momentálne zdokonaľovanie funkcionality portálu. Rozdelenie, vyhľadávania, databáza odkrytých profilov. Ďalej plánujeme pracovať na tom, aby väčšie firmy s viacerými prevádzkami, mohli Gapp používať ako CRM (customer relationship management, pozn. red.), teda systém, cez ktorý sa dá komunikovať a dokážete si ľudí odporučiť v rámci skupiny gastro prevádzok.