Pochádzate z krásnej oblasti Slovenska, roky však pôsobíte v zahraničí. Ako sa chlapec z Kysúc dostal do prostredia svetovej gastronómie?
Spočiatku som pracoval u nás na Kysuciach v reštaurácii, ešte počas štúdia na škole. Neskôr som začal uvažovať, čo ďalej. A vtom prišla ponuka z tatranského zväzu kuchárov so šancou pracovať v Grand Hoteli Kempinski pri Štrbskom plese. Bolo to pre mňa zaujímavé, preto som to skúsil. Možnosť pracovať v päťhviezdičkovom hoteli sa predsa neodmieta. Stretol som sa tam so zahraničným kolektívom, ktorý mi tak trochu otvoril tie dvere do cudziny.
Je niečo, čo v týchto začiatkoch ľutujete?
Že som sa neučil cudzí jazyk na škole, všetko som totiž musel potom dobiehať.
Čo vás najviac ovplyvnilo pri rozhodovaní, ktorým profesijným smerom sa vydať?
Odmalička som vedel, že pôjdem gastronomickým smerom. Rozhodoval som sa medzi odborom hotelovej akadémie a kuchára. Vybral som si kuchára a robím to, čo som si vysníval.
V čom bol prechod z Krásna nad Kysucou do Tatier najzásadnejší?
Myslel som si, že kuchyňa je miesto, ktoré dokonale poznám. Považoval som ju za svoj život, dlho som pracoval v reštaurácii, a tak som si sám o sebe myslel viac než to, aký som v skutočnosti bol.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.