Sedemdesiat až osemdesiat percent našej imunity majú pod palcom črevá. Presnejšie, ich bakteriálni obyvatelia. Najstarších a najrozšírenejších organizmov našej Zeme – zrodili sa už pred 3,5 až štyrmi miliardami rokov a tvoria viac než 70 percent z ich celkového počtu – žije v útrobách každého z nás okolo 39 až 100 biliónov.
Čiže viac, než máme vlastných buniek. Delia sa do približne tisícky kmeňov a v súčasnosti poznáme len štvrtinu z nich. Často spomínaná paralela medzi črevami a vesmírom teda nie je ani trochu prehnaná. Navzdory mnohým neznámym však vieme to najdôležitejšie. Bez kvalitného mikrobiómu môžeme zabudnúť na kvalitný život. Ako sa k nemu však dopracovať?
Takzvané probiotické bomby spomedzi potravín a ich účinky si pozrite v galérii:
O dojčení a sterilite
Všetko podstatné sa začína v detstve. Vtedy sa buduje nielen naša osobnosť – ale i náš mikrobióm. Bolo dokázané, že v prenatálnom období žiadny nemáme, získavame ho od svojej mamy. Teda, v prípade prirodzeného pôrodu. Ak prídeme na svet cisárskym rezom, situácia sa komplikuje, zjednodušene povedané do nás naskáču baktérie z najbližšieho okolia.
Aj preto sa v mnohých krajinách snažia tomu predísť nanesením vaginálneho sekrétu matky na dieťa. Kvalite nášho mikrobiómu dokázateľne prospieva aj dojčenie v prvých šiestich mesiacoch. „Nedojčené dieťa odhadom prichádza asi o 700 rôznych mikróbov, ktoré utvárajú jeho mikrobióm,“ vysvetľuje pre časopis Téma biológ Jaroslav Petr.
„Vo chvíli, keď sa doň nedostanú, vznikne v črevách priestor pre ‘zlé‘ mikroorganizmy, a môže dochádzať k ťažkým črevným infekciám. Okrem ‘dobrých‘ baktérií sú však v materskom mlieku všetky dôležité živiny ako mliečny cukor, bielkoviny ako kazeín či laktoferín, čo je proteín, ktorý zaisťuje prenos iónov železa cez črevnú sliznicu do organizmu a ktorý tiež tlmí rast ‘zlých‘ baktérií.“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.