Ako ste ho mali v detstve najradšej? Na krajci chleba s maslom, v palacinkách či v nedeľnom koláči? Mnohí mali v komore toľko pozaváraných fľaštičiek, že aj ten najchutnejší domáci pre nich strácal hodnotu. V minulosti bol džem pritom symbol luxusu a vysokého statusu. Kým si na ňom začali pochutnávať pracujúce vrstvy a ľudia z nižších tried, prešlo niekoľko storočí.
Určiť jeho presný pôvod či „dátum vzniku“ je z hľadiska histórie náročné. „Konzervovanie pomocou medu a cukru bolo bežné už v staroveku,“ hovorí autorka kníh o histórii jedál a historička jedla Mary-Anne Boermans. Najstarší známy recept na džem sa nachádza v starej rímskej kuchárke zo 4. storočia De Re Coquinaria (Umenie varenia) od Apicia.
Opisuje, ako rozdrviť plody duly a naložiť ich do medu. Na konzervovanie jedla, najmä ovocia, sa med používal od staroveku. „Bol lacný, ľahko dostupný a mal prirodzené antibakteriálne vlastnosti,“ opisuje Sarah B. Hood vo svojej knihe Jam, Jelly and Marmalade: A Global History. Med má nízke pH – okolo 4,5 až 5,5 – vďaka čomu bráni rastu baktérií. Má tiež protizápalové, protiplesňové, antioxidačné účinky a navyše eliminuje zápachy.
Ako sa rozšíril do sveta
Všetko zmenil dovoz cukru z cukrovej trstiny zo Strednej a z Juhovýchodnej Ázie. Cukor do Európy a Veľkej Británie priniesli cez arabské krajiny približne v 8. storočí križiaci.„Bol vzácny a drahý,“ pokračuje Mary-Anne Boermans. „Džem tak dlhodobo zostával výsadou bohatých a stal sa symbolom spoločenského statusu.“
Žiaden div, že
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
