Grafický dizajnér, ktorý stojí za známymi slovenskými logami: Vidím nádej na vizuálnu zmenu Slovenska

Boli ste dieťa, ktoré si všímalo neobvyklé veci? Kedy vo vás začal byť zjavný potenciál grafického dizajnéra?

V obývačke sme mali veľkú bielu nábytkovú zostavu, od stropu až po zem – a ja som po nej vytrvalo kreslil.

​Takže mama veľmi skoro pochopila, že ak ju chce mať peknú, bielu, čistú, treba ma poslať na výtvarku (úsmev). Potom som začal navštevovať ľudovú školu umenia, kde som mal učiteľa, na ktorého neviem zabudnúť, volal sa, myslím, Kamendy. Neskôr emigroval do Kanady. Doslova ma nakopol. Ku grafickému dizajnu som potom začal smerovať na ŠUP-ke, ale definitívne rozhodnutie padlo až v druhom ročníku na VŠVU.

Vraj ste sa už ako 14-ročný nadchýnali písmom. Je fascinácia písmom nutným predpokladom pre grafického dizajnéra?

Nepovedal by som to priamo takto, ale isté je, že grafický dizajnér sa písmu nevyhne, a pokiaľ ho nemá rád, je to asi problém. Osobne nepoznám dizajnéra, ktorý by písmo nemal rád.

Pamätáte si moment, keď ste zrazu uvideli písmo inými očami a uvedomili si, že to nie je len čosi čisto pragmatické?

Úplne presne.

Na strednej škole som obdivoval dizajnérsku skupinu Choma, Dóka, Longauer, Mydlo, Rostoka – dodnes to viem takto odrapkať, celé roky som sa pozeral na tieto mená na jednom ich plagáte. Všetky O v ich priezviskách Rostoka zoradil pod seba a z každého vytvoril elektrickú zásuvku, pričom pod to nakreslil ceruzku s káblom.

Tým plagátom som bol natoľko očarený, že som si ho ako stredoškolák nalepil na stenu v izbe. Neskôr som u Longauera študoval, s Chomom sme boli kolegovia na VŠVU a Dóku som zažíval pri Trienále plagátu v Trnave. Obdivujem ich dodnes. Potom sa mi dostali do rúk knihy českých typografov, ktorí boli vždy špičkou (ide ich zobrať z police, pozn. red.). Pozrite sa na tú krásu! Už som dosť starý na to, aby som mohol zavtipkovať a prirovnať to k sexu. Je to vyslovene vzrušujúce: tá kombinácia písma a ilustrácie a malého písma s veľkým, typografické kompozície, rôzne typy písma... Dodnes som tým očarený, hoci nevytváram písma ako také, len s nimi ako dizajnér pracujem.

Prečo nie je jedno, ako písmo vyzerá?

Písmo je nosičom informácií a emócií, charakteru. Informácie musia byť čitateľné a charakter písma v zhode s obsahom. No a navzájom ich treba namiešať v správnom pomere. Do knihy zvolíte v prvom rade čitateľné písma, aby ste čitateľa neunavili. V druhom vyberáte charakter písma, ktorý je v zhode s obsahom. V reklamnom texte to môže byť naopak. Ale niektorým ľuďom je jedno, ako písmo vyzerá. To máte ako s chuťami – treba sa vzdať fastfoodu, až potom opäť objavíte celú škálu rôznorodých chutí a oceníte ich naplno.

Písmo má všetko: ideu, tvar, emóciu, charaktery a ak s ním správne v typografii pracujete, môže to byť celé ako veľká hudobná symfónia. Ak je človek schopný tešiť sa napríklad z toho, aké rozličné listy rastú na stromoch, chytiť jeden do ruky a všímať si jeho tvar, charakter, farbu, detaily ako okraje či žilky, je schopný začať vnímať aj krásu písma a uvedomovať si rozdiely medzi jednotlivými typmi. Ďalšou vzrušujúcou zál...