Najdôležitejšia zásada single ženy nad šesťdesiat rokov znie: Už nikdy nežiť so žiadnym mužom v spoločnej domácnosti. Ísť na rande? To áno, a rada. Mať priateľa? Prečo nie, ale výhradne na výlety, kultúrne akcie, spoločné večere. A potom nech pekne maže k sebe domov.
Prať a vyvárať mu nebudem, toho som si už užila viac ako dosť. Ak si nejaký muž myslí, že vo vyššom veku nájde dobrú, milú paniu, ktorá sa o neho bude s radosťou starať, mal by svoje predstavy prehodnotiť. Môže takú stretnúť, ale je to čím ďalej, tým menej pravdepodobné.
V podstate ide o to isté, ako keby neustále stávkoval v lotérii a dúfal, že to raz klapne. Tých, ktoré žijú sami, rok čo rok pribúda. Tento jav sa odohráva vo väčšine európskych krajín a Česko či Slovensko nie sú výnimkou.
Viac ako sedemdesiat percent jednočlenných domácností ľudí nad šesťdesiat tvoria ženy. Väčšina z nich tvrdí, že sú s týmto spôsobom existencie veľmi spokojné, ba priamo šťastné – na rozdiel od single päťdesiatničiek. Tie ešte surfujú na zoznamkách a predstavujú si, že stretnú dobre vyzerajúceho, inteligentného, zábavného, dobrého, finančne slušne zaisteného muža, s ktorým budú cestovať k moru a chodiť na romantické večere.
A sú zatiaľ stále ešte zľahka nervózne z toho, že sa im takého nedarí nájsť. Postupne však nervozita klesá a potom príde šesťdesiatka, vek, keď sa romantické predstavy dostávajú do bodu zlomu. Nastáva obdobie pokoja, samostatnosti a zmierenia s realitou.
„Že niekomu single život vyhovuje, je v ňom spokojný a šťastný, pod to sa môžem podpísať,“ hovorí sociologička a terapeutka Markéta Šetinová, ktorá skúma vzťahy, zoznamovanie a lásku. „Niekomu single život naozaj vyhovuje viac ako život v páre, rovnako ako iní sú, naopak, spokojnejší v partnerstve.“
Mnohí sa však na ženy, ktoré žijú samy, stále pozerajú s istou nedôverou. „Je to tak, slovo single nesie určitú stigmu,“ súhlasí Markéta Šetinová. „Taká žena počúva: Prečo nemáš chlapa? Prečo si niekoho nenájdeš? Veď si pekná, si fajn...
Zostáva vám 82% na dočítanie.