Aký bol váš prvý natáčací deň?
Dana: S princeznami mali kostyméri a maskéri najviac práce kvôli šatám a účesom, takže do maskérne na Barrandove som nastupovala ako prvá, už o šiestej ráno, pretože mi navyše zložito upínali korzet. Moni to mala jednoduchšie, nevinné dievčatko, na ňu stačilo obliecť jednoduchšie šaty.
Monika: Čo? Ja som mala tiež korzet! Než nás previezli autom na pľac, oceľová pružina mi rozodrala kožu až do krvi.
Dana: Ale tebe nemuseli do vlasov zaplietať príčesky a prišpendľovať do nich pávie perá, ktoré podčiarkovali nafúkanosť zlatokopky Angelíny. Tebe, dobráckej a skromnej Adelke, vlasy len kulmovali, to si pamätám. Vošla si do maskérne, ja som po tebe hodila okom a predstavila sa, že ti budem hrať staršiu sestru.
Monika: Tento moment si už nevybavím, pretože všetko prebil dojem z toho, že som cez zrkadlo videla, ako za mnou vošiel do maskérne Karel Heřmánek, pán Kemr, Preiss, Nárožný... Nechápala som, ako som sa medzi tými hviezdami ocitla – ja, neznáma maturantka z Olomouca.
Spomenuli sme, že vás z barrandovskej maskérne prevážali autami. Kam?
Monika: Na statok v pražských Košíroch. Začínali sme scénou, ako sa knieža s princeznami a so správcom prídu pozrieť do kasární na vojenskú prehliadku.
Dana: Ako tam Nárožný odtrhol tie dvierka na kočiari!
Monika: Áno, v úlohe opitého kaprála mal preliezť cez naše nohy stredom kočiara, pritom nás pekne podupal, pána Kemra nevynímajúc.
Dana: Kemr bol profík, ani nemrkol.
Monika: Načo sa pán Nárožný zvnútra oprel o dvierka, tie rupli v pántoch a zostali mu v ruke – to nebolo v scenári.
Dana: Režisér Bočan pohotovo skríkol: „Ideme!“ Aby sme záber dohrali.
Monika: Ja som sedela ku kamere chrbtom, ale aj tak vo filme vidieť, ako sa mi ľahko chvejú ramená, pretože v sebe dusím smiech. Záber došiel do konca, stop. A okamžite sa strhol krik rekvizitára, ktorý zodpovedal za ten kočiar, starostlivo opatrovaný múzejný exponát.
Prečo vás dve nezoznámili už pred natáčaním?
Dana: Nestihlo sa to. Režisér Bočan hľadal pre rolu princeznej Adelky nevinnú dobrácku tvár, typovo Libušku Šafránkovú, ale neopozeranú. A nie a nie ju objaviť.
Monika: Našli ma až na poslednú chvíľu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.