Príbeh vašej lásky s Mariánom Vargom patrí k najmenej pravdepodobným lovestories, o akých som kedy počula. Na jej počiatku bolo vaše očarenie hudbou Collegia musica. Čo s vami, gymnazistkou, kontakt s ňou spravil, že vo vás vzbudila takú silnú túžbu spoznať osobne jej tvorcu?
Vyrastala som v prostredí, v ktorom bolo skoro vylúčené, že by som sa s takouto hudbou vôbec stretla. A predsa! Bolo to pre mňa ako zjavenie načasované vo chvíli, keď som si začala tvoriť svoj vlastný názor na svet, identifikovať sa s istými hodnotami a iné zas radikálne odmietať. Nerozumela som tej hudbe, ale zdala sa mi esenciálne krásna. Pôsobila na mňa ako dotyk transcendentna. Nič podobné som predtým nezažila. Hovorila som si, ak má mať naše bytie nejaký zmysel, tu je.
Bolo to natoľko silné, že to vo vás vzbudilo túžbu spoznať ho osobne. Ako ste sa zoznámili?
Prišla som si vypýtať autogram po jednom koncerte.
Od začiatku vám muselo byť zrejmé, že jeho vnútorný svet je nielen plný výšin, ale aj roklín. Krátko po svadbe si prechádzal takou silnou alkoholovou fázou, že ste kvôli nemu takmer nespravili štátnice. Čo bolo vo vás tým najväčším hnacím motorom pokračovať vo vzťahu?
Na milovaného človeka predsa nehľadíte ako na objekt racionálnej dedukcie, nespočítate si najskôr jeho plusy a mínusy a potom sa rozhodnete, či do toho idete alebo nie. Možno sa chcete opýtať, či som nebola príliš naivná. Určite áno. Najmä v tom, že tá Mariánova komplikovanosť sa mi zdala na ňom veľmi príťažlivá. Chápala som ju ako súčasť jeho komplexnosti, ktorou vyvažuje všetko oslnivé v sebe. Neuvedomila som si, že to môže nadobudnúť aj takúto podobu. A keď už bol v tom, videla som, koľko síl ho to stojí, aké je to vyčerpávajúce a zničujúce, ako ťažko s tým bojuje a ako veľmi sa snaží z toho uniknúť. V takej chvíli predsa človeka neopúšťate a najmä nie milovaného človeka, ktorý vám dôveruje.
Otvorene hovoríte, že ste ho vnímali ako veľmi zraniteľného a chceli ste ho ochraňovať. Psychológovia by povedali, že spoločne s fascináciou to môže byť rizikový základ vzťahu. Prežili ste však spolu 30 rokov, ukazuje sa, že psychologické dogmy v praxi neplatia. Nesporne vo vašom prípade išlo o veľký dar – no predsa len, čo ste pre to museli obaja ľudsky spraviť?
Ak som hovorila o Mariánovej zraniteľnosti, na mysli som mala jeho bezradnosť voči každodennosti, inštitúciám, času, príkazom, zákazom, grafikonom... V praktickom živote bol skoro nepoužiteľný. Ale zároveň musel nejako fungovať a čeliť životu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.