Módni návrhári Lucia a Peter Žiakovci: V súčasnej móde chýba krása, akoby ľudia po nej neprahli

Doteraz som nestretla manželov, ktorí by spolu viedli módny ateliér. Vy áno?

Peter: Na Slovensku nie. Poznám len páry, ktoré majú spoločný architektonický ateliér.

Lucia: Zo svetovej scény mi napadajú len manželia, ktorí revitalizovali módnu značku Jil Sander (Luke a Lucie Meier, pozn. red.)

V ponuke máte i pánske košele, prevažujú však šaty a odev pre dámy, na ktorých sa autorsky obaja podieľate. Figurujete pri skúšaní šiat, Peter? Predstavujem si, že prítomnosť muža musí byť pre väčšinu zákazníčok nezvyčajná skúsenosť.

Lucia: Pri vyberaní či navrhovaní šiat Peter nebýva, ale občas je prítomný, keď už ich má žena oblečené. Podľa mňa je pre ne príjemné počuť jeho názor. Má iný pohľad ako ja, používa odlišný slovník.

Peter: Ja sa na rozdiel od Lucie neviem až tak dobre vciťovať do pocitov žien, viac sa sústredím na samotné šaty.

Lucia: Práve preto so zákazníčkami v úvodnej fáze komunikujem najmä ja. Je dôležitý citlivý prístup, aby sa otvorili a stratili zábrany.

Peter: Ja by som to možno občas ťahal aj smermi, ktorými žena ísť nechce. Šaty môžu človeku vizuálne pristať, no nemusí s nimi súznieť, ak sú trebárs extravagantnejšie.

Pamätáte si, čo ste mali oblečené, keď ste sa prvý raz stretli?

Peter: Pamätám si iba to, čo som mal oblečené ja (smiech). Bolo to sako, myslím, že modré.

Lucia: Áno, a mal si hnedé topánky. Nemali tmavý ani príliš svetlý odtieň, skôr camel. A ponožky si mal, zdá sa mi, cyklámenové. Ja som mala oblečenú obyčajnú bielu blúzku so striebristo-sivými prúžkami a čiernu sukňu. Bolo to v čase mojich začiatkov v korporáte, ešte som len vstrebávala formálnejší outfit. Zoznámili sme sa na pracovnom stretnutí. Peter tam bol ako architekt, ja ako projektantka.

Kedy ste zistili, že máte obaja vzťah k móde?

Peter: O našom vzťahu k móde sme sa začali rozprávať až vtedy, keď sme obidvaja odišli z developerskej firmy, do ktorej som dva roky po našom zoznámení nastúpil aj ja.

Lucia: Móda sa stávala témou iba vtedy, keď sme spolu zašli do obchodu. Peter sa v tom čase obliekal veľmi formálne a ja som narúšala jeho čierno-bielo-sivú škálu (úsmev). Ja sama som vždy rada nakupovala v sekáčoch. Nikdy som sa neriadila trendmi, navyše som si v bežnej konfekcii len ťažko hľadala oblečenie, lebo obvykle mi bolo krátke.

Kedy móda začala fascinovať vás, Peter?

Peter: Zhruba na konci základnej školy som začal pozerávať v televízii Fashion show, zostrihy prehliadok, dovtedy sa nič podobné nevysielalo. Presný rok by som vedel identifikovať na základe prehliadky Alexandra McQueena, do ktorej zakomponoval aj roboty (úsmev).

Lucia: Kedy si si začal dávať šiť veci?

Peter: Tiež na konci základnej školy. Dobre hovoríš, na toto som už zabudol. Časť z toho bolo raperské oblečenie – oranžové nohavice s metrovými vreckami (úsmev).