Toto je skúsenosť mojej kamarátky, ktorá krátko po päťdesiatke nedávno nastúpila do nového zamestnania. Malá firma sa zaoberá produkciou, pomáha filmárom, organizuje spoločenské akcie. Pracujú v nej prevažne mladší ľudia. „Šéf povedal, že by sme si večer mohli niekam zájsť a zoznámiť sa,“ rozprávala.
„Na večierok som sa tešila. Doma som sa poriadne najedla, vypila dva poháre vody, skrátka klasická príprava na večer, od ktorého som očakávala, že sa bude veľa piť. Vieš, ako to je, keď sa zoznamuješ, kdekto objedná štamprlík, ty mu to chceš vrátiť a už to ide.“ Mala povedať – vieš, ako to bývalo.
„Riaditeľ, ktorý je o dva roky mladší ako ja, bol spolu so mnou jediný, kto si objednal víno. Ostatní, výrazne mladší ako my, pili čaje alebo nealko koktaily. Keď som po svojom druhom pohári dostala odvahu a spýtala sa, koho môžem pozvať na frťana, ozývalo sa: Nie, vďaka, ja nepijem, nie, ja naozaj nie. Niektorí významne pozdvihli obočie, keď som si objednala tretí pohárik. Ale čo bolo najhoršie, ja som sa s nimi nemala o čom rozprávať. Keď ide o prácu, rozumieme si, ale tam sa celý večer bavili o aplikáciách, ktorými si merajú, koľko nabehali, nachodili, nacvičili. Jeden mladík vo veku môjho syna sa spýtal, či používam Map my Run, Sportstracker alebo Pacer. Tie výrazy poznám, pretože som si ich neskôr vyhľadala, ale vtedy som nevedela, o čo ide. Šéf sa smial, hovoril mi, že títo chlapci a dievčatá sú veľmi fajn, len jednoducho žijú trochu inak, než sme boli zvyknutí my. Doslova použil výraz – my sme žúrovali, oni sa starajú o svoje zdravie.“
Náhoda? Ocitla sa dotyčná v spoločnosti výnimočne zodpovedných jedincov? Nie, ide o situáciu, ktorá dosť presne vyjadruje vzťah mladej generácie k alkoholu.
Abstinentov pribúda
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.