Oddať sa vode bez strechy a strachu: Spoznajte čaro outdoorového plávania. Na čo si však dať pozor?

V posledných rokoch narastá popularita zimného či otužileckého plávania. Paralelne však silnie aj iný trend: príbuzný, no takpovediac veľkorysejší: plávanie pod holým nebom. To človeku nekladie žiadne prekážky. Možno sa mu venovať na jar, v lete, na jeseň, i v zime; vo dne, i v noci.

V jazere, rybníku, rieke či mori. Ide o prístup, ktorý plávanie oslobodzuje zo šablón, do ktorých sme ho vtesnali s cieľom zabezpečiť si čo najväčší komfort a bezpečie. Odchod z bazéna a premenu na plavca v exteriéri pripodobňuje Simon Griffiths, ktorý celoročne pláva v Temži, k vtákovi, čo unikol z klietky.

„Zažíva pocit slobody, môže letieť kamkoľvek, naskytajú sa mu nové pohľady a príležitosti zažiť dobrodružstvo. Zároveň však čelí novým nebezpečenstvám,“ píše v knihe Outdoorové plávanie. „Keďže ho už nespútavajú vykachličkované steny a nechráni ho vlažná, chemicky dezinfikovaná voda, má príležitosť voľne skúmať 70 percent planéty, ktoré pokrýva voda. Tak sme plávali celé tisícročia.“ Zvýšená sloboda však automaticky predpokladá aj zvýšenú zodpovednosť.

Spiritualita plávania

Plavecké umenie dokázateľne patrí k najstarším pohybovým zručnostiam. Práve z dôvodu „vodného charakteru Zeme“ patrilo k vysoko oceňovaným a trebárs v antickom Grécku sa rátalo do základnej gramotnosti. Len čo si to naši predkovia mohli dovoliť, začali túto zručnosť cizelovať.

„V novodobej histórii dominovali najprv plavecké výkony vytrvalecké, anglický básnik George Gordon Byron dokázal už v roku 1810 preplávať úžinu Helléspont (dnešné Dardanely), jeho krajan Matthew Webb sa v roku 1875 stal prvým doloženým pokoriteľom Lamanšského prielivu. Z hľadiska vývoja sa rýchlosť plávania dlho zvyšovala pomerne pomaly,“ píše Emanuel Hurych z Katedry telesnej výchovy a spoločenských vied Masarykovej univerzity v publikácii Spiritualita pohybových aktivít.

Plávanie však poskytuje omnoho viac benefitov, než len zápas s vlastnými limitmi. O jeho blahodarnom účinku na telo niet pochýb. Špeciálne, keď je spojené s rozumným otužovaním. Za posledné desaťročia však pribúda i vedeckých dôkazov o tom, čo každý autentický milovník živlu pozná z vlastného vnútra: blahodarne pôsobí i na našu psychiku, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty a súnáležitosti s celkom sveta.