Ktoré potraviny vyzerajú na prvý pohľad zdravo, no pri detailnom pohľade na etiketu by nás mali znepokojiť?
Znepokojiť by nás mohol napríklad vysoký obsah cukru pri potravinách, ktoré sa označujú „bez pridaného cukru“. Výrobcovia si totiž vedia nájsť rôzne „okľuky“ a zatiaľ čo je pravda, že do potraviny nepridajú biely cukor – sacharózu, osladia ju rôznymi ovocnými koncentrátmi. Ak si potom prečítame tabuľku nutričných hodnôt, mohol by nás prekvapiť vysoký obsah cukru (často viac ako 30 g/100 g), pretože tabuľky nepozerajú na to, o aký cukor ide, alebo aký je jeho pôvod. Či sú potraviny sladené ovocnými šťavami alebo koncentrátmi zdravšie ako potraviny sladené cukrom? O tom by sa dalo určite polemizovať, v oboch prípadoch ide o rýchle cukry, ktoré sa v tele správajú veľmi podobne a sú takisto zdrojom kalórií. Podobne by nás v rovnakom duchu mohol prekvapiť vysoký obsah cukru v rôznych ochutených acidofilných mliekach alebo kefíroch. Do celkového obsahu cukru sa v tomto prípade zaráta ako pridaný cukor slúžiaci na osladenie výrobku, tak aj prirodzený mliečny cukor – laktóza. Výsledkom tak môže byť, že vypitím 450 g jahodového acidofilného mlieka skonzumujeme 54 g cukru, čo zodpovedá viac ako desiatim čajovým lyžičkám.
Skryté cukry – kde ich nájdeme najčastejšie a pod akými nenápadnými názvami sa na obaloch ukrývajú?
Okrem výrobkov, ktoré primárne vnímame ako sladké – napr. rôzne druhy sladkého pečiva, sladených mliečnych výrobkov či sladkostí, sú to často aj tzv. polotovary, kde by sme cukor možno ani nehľadali, no na obale sa skrýva v rôznych podobách ako napr. glukózovo-fruktózový sirup, glukóza, kukuričný sirup, dextróza, ale aj pod zdanlivo zdravo znejúcimi alternatívami ako agáve, med, panela, melasa či už spomínaný ovocný koncentrát. Cukry sa skrývajú v kečupoch či iných ochucovadlách bežne používaných v „slaných“ pokrmoch, rastlinných nápojoch, dokonca aj v niektorých mäsových výrobkoch či
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.