“V lete je teplo, v zime zima, čo sa mení?” pýta sa komik Fero Joke alias skeptická pani Gabika vo videu O klimatickej zmene. František Košarišťan, ako znie občianske meno influencera, si však zmenu klímy dobre uvedomuje. Vnímať ju začal najmä cez veľké výkyvy počasia, ako sú extrémne teploty či záplavy. “A ešte vtedy, keď som začal sledovať profil Viktora Vinczeho,” dodáva.
Mnohí z nás si globálne otepľovanie buď poriadne neuvedomujú alebo sa na zmenu klímy pozeráme ako na primárne ekologický problém. Vidieť umierať ľadové medvede je síce smutné, no nás by malo viac trápiť, v akých podmienkach bude žiť naša civilizácia v blízkej budúcnosti. Extrémy počasia, čo je jeden z prejavov zmeny podnebia, totiž ohrozujú životy ľudí a ich majetky. A na makroúrovni menia geopolitiku, spoločenské aj ekonomické vzťahy.
Pre predstavu: Ľudská civilizácia nikdy nežila v prostredí s takým množstvom oxidu uhličitého napumpovaného do ovzdušia ako dnes. Pričom práve jeho koncentrácia v atmosfére - hrúbka deky okolo planéty - ovplyvňuje teplotné zmeny v atmosfére planéty. A tým aj naše životy na generácie dopredu.
Vkročili sme na neprebádané územie, s ktorým nemáme nijaké skúsenosti. Dnes sa s množstvom oxidu uhličitého v ovzduší dostávame do éry, ktorá tu bola naposledy pred niekoľkými miliónmi rokov. Na Zemi bolo vtedy o pár stupňov teplejšie a hladiny oceánov o niekoľko metrov vyššie.
Tých pár stupňov Celzia a pár metrov vody je však pre nás kľúčových. Rozhoduje o tom, či veľké mestá na pobreží zmetie oceán, či sa celé krajiny zmenia na nehostinnú púšť a polopúšť, či nás každé leto čakajú extrémne vlny horúčav, pri ktorých umrú desaťtisíce. Či sa svetom pohnú desiatky miliónov ľudí, ktorých hlad a nehostinné podmienky vyženú z ich domovov.
Aj na to chce upozorniť múdre video O klimatickej zmene z dielne HN a iniciatívy Svet medzi riadkami.
No, aby sme pochopili všetky súvislosti, ktoré sú vo videu načrtnuté len stroho, prinášame vám otázky a odpovede, ktoré rozsiahlu tému dopĺňajú a rozvíjajú.
Zoznam otázok:
- Klimatické zmeny vs. zmena klímy. Ako sa vyvíja globálna teplota v dejinách a čo sa to deje dnes?
- Aké máme dôkazy, že za klimatickou zmenou stojí človek?
- Ako dochádza k otepľovaniu planéty?
- Čo znamená oteplenie o jeden stupeň Celzia v praxi? Aké ekonomické a sociálne dopady má klimatická zmena dnes?
- Ako zmerať dopad zmeny klímy na ľudstvo?
- Čo je to bod zlomu a čo bude znamenať pre ľudstvo?
- Čo proti tomu robíme a čo sa ešte dá robiť, aby sme predišli najhoršiemu?
- A čo urobiť, aby sa nám to predsa len podarilo?
1. Klimatické zmeny vs. zmena klímy. Ako sa vyvíja globálna teplota v dejinách a čo sa to deje dnes?
Klimatické zmeny našu planétu sprevádzajú od samého počiatku jej existencie. Už keď prvé sopky chrlili do vznikajúcej atmosféry kúdoly horúcich plynov a povrch nášho budúceho domova bombardovali meteority a kométy (tie nám zrejme priniesli vodu, tj. dážď), už vtedy sa podnebie planéty menilo. A menilo sa aj po celé ďalšie dejiny, v ranej prehistórii celkom búrlivo, neskôr pozvoľnejšie.
Tieto klimatické zmeny - zmeny v množnom čísle - sa pritom z nášho pohľadu diali celé veky. Vezmime si ešte pomerne rýchly prechod od vrcholu poslednej doby ľadovej pred 22-tisíc rokmi k plus-mínus dnešnému podnebiu, ktorého začiatok datujeme na cca 11,5-tisíc rokov v minulosti (9500 p.n.l.).
Ak popustíme uzdu fantázii a predstavíme si, že by Zem bola 50-ničkou, tak by tých 10-tisíc rokov k dnešnému podnebiu, bola z jej pohľadu necelá hodinka. U nás by sa zatiaľ vystriedalo 500 generácií.
Aj takéto z pohľadu ľudského života pomalé zmeny bezpochyby vplývali na život na planéte, napokon, vďaka nim sa mohli naši predkovia usadiť a rozviť civilizačný potenciál ľudstva. Stále však dávali dosť času sa tým zmenám prispôsobiť. Alebo vymrieť. Zmeny klímy (variabilita klímy) môžu súvisieť s faktormi, ako je naklonenie zemskej osi (Milankovičove cykly) či prebujnelá sopečná činnosť - teda faktormi mimo náš dosah.
To však nie je prípad zmeny klímy v jednotnom čísle. Tej našej, ľuďmi spôsobenej zmeny, s rýchlosťou a intenzitou nevídanou prinajmenšom 66 miliónov (zmapovaných) rokov.
Prečo si myslíme, že sme tú zmenu v jednotnom čísle spôsobili my? Okrem iného sa deje neprirodzene rýchlo, sprievodné znaky súhlasia a rovnice a prognózy vychádzajú. A akosi ju niet čomu inému pripísať. A to ani napriek celkom evidentnej snahe tých, ktorí sa ľudský podiel snažia systematicky spochybniť či bagatelizovať. Matematika a fyzika nepustia.
Globálna teplota za posledných 100+ rokov, tj. 5-6 generácií, resp. 40 sekúnd života fiktívnej 50-ničky, poskočila o 1,2 stupňa Celzia. Túto prudkú zmenu sa na rozdiel od tých predošlých - oveľa pomalších zmien - nedarí pripísať ničomu inému než ľudskej činnosti (viac v ďalšej časti textu). Žiadna extra slnečná činnosť, žiadne extra vulkanické erupcie, žiadna naklonená zemská os - teda faktory, ktoré mali donedávna na zmeny klímy monopol.
Zemeguľa si prešla rôznymi fázami, pozemská obloha bola miestami zelená, inokedy bola Zem len zamrznutou guľou obiehajúcou okolo Slnka a inokedy pre zmenu 100-tisíc rokov priam prekypovala sopečnou činnosťou.
Zmeny podnebia zažívali aj celé pokolenia dinosaurov, napokon, na Zemi prežili 179 miliónov rokov (kde sa na nich hrabe človek aj s našimi 4 až 7 miliónmi rokov od našej poslednej evolučnej odbočky). V posledných siedmich stotisícročiach tu naši prapredkovia zažili viaceré glaciály (to je to, čo nazývame dobami ľadovými) aj kratšie doby medziľadové - a práve v poslednej z dôb medziľadových sa začali písať dejiny civilizácií a dodnes sa v nej nachádzame. Najneskôr tam je ten bod, kedy by nás to malo začať zaujímať.
Ani v rámci tých približne 10-tisíc rokov, odkedy bol ľudský druh dostatočne múdry a podnebie planéty natoľko žičlivé, aby sme sa mohli usadiť, pestovať a chovať obživu - a organizovať sa vo veľkom -, sa podnebie celkom nezastavilo.
No zmeny - napríklad dočasné ochladenie pred štyrmi tisíckami rokov, ktoré viedlo k pádu veľkých ríší staroveku, stredoveké teplé obdobie vrcholiace po roku 1000 n.l., keď Vikingovia siali obilie v Grónsku, či malá doba ľadová, ktorej dopady sužovali Európu v 14. až 19. storočí -, boli pomalšie, menšie a predovšetkým lokálne či regionálne, nie však globálne..
Až kým, a tu sa budeme opakovať, neprišla zmena klímy v jednotnom čísle. Tá naša, ľuďmi spôsobená zmena globálneho podnebia, s rýchlosťou a intenzitou nevídanou prinajmenšom posledných 66 miliónov (zmapovaných) rokov.
- Aké máme dôkazy, že za klimatickou zmenou stojí človek?
Ľudstvu sa podľa vedcov podarilo dospieť do takého štádia civilizačného vplyvu, že sme začali významne - a žiaľ negatívne - formovať celoplanetárne životné prostredie. Jedným z najočividnejších prejavov je rast globálnej teploty.
Roky 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a 2020 boli najteplejšie od počiatku meraní. A všetko nasvedčuje tomu, že bude ešte horšie. Z roztopeného permafrostu unikajú metánové bubliny, na Blízkom východe sú už teplotné podmienky miestami nezlučiteľné so životom. V Kalifornii sú obrovské požiare už aj v zime a začiatkom marca bolo na Islande krásnych 20 stupňov.
Jednoducho, prejavy narastajúcej globálnej teploty a s ňou prudko sa meniacej klímy, sa dnes dajú vidieť pomaly voľným okom.
Kto za to môže? Podstatná väčšina releventnej vedeckej obce (miera vedeckej zhody sa pohybuje od 97 do 99,99 percenta, viac info aj tu či tu) má jasno v tom, kto je za tým. My, ľudia.
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu, politikmi vytvorený vedecký orgán na úrovni OSN, na ktorého činnosti sa podieľajú vedci najrôznejších disciplín naprieč vedeckých svetom, hovorí o 95 pravdepodobnosti, že za zmenu klímy môže človek.
Táto miera istoty pritom zodpovedá vedeckej istote, že fajčenie spôsobuje rakovinu. Vedci sa totiž len neradi vyjadrujú v stopercentných mantineloch, je v náture vedy nechávať si priestor na skepsu. Inými slovami, 95 percent je v jazyku vedy čosi ako ostýchavé vyjadrenie úplnej istoty.
Ľudstvu sa podľa vedcov podarilo dospieť do takého štádia civilizačného vplyvu, že sme začali významne - a žiaľ negatívne - formovať celoplanetárne životné prostredie. Podľa niektorých sme dokonca vstúpili do antropocénu, a teda geologickej epochy človeka.
- Ako dochádza k otepľovaniu planéty?
V prípade globálneho otepľovania a zmeny klímy ide o schopnosť ľudstva ovplyvniť interakciu planéty Zem s teplom, ktoré k nám prichádza od Slnka.
Ide predovšetkým o schopnosť povrchu Zeme odrážať slnečné lúče späť do vesmírnych diaľav. A práve tam do rovnice rôznymi spôsobmi vstupujeme my ľudia. Či už vypúšťaním emisií skleníkových plynov, alebo v druhom slede uvoľňovaním metánu z niekdajšieho permafrostu či topením ľadovcov, ktorých povrch pôvodne odrážal žiarenie preč z planéty.
V prvom rade však ide o emisie. Konkrétne o čiastočky na báze uhlíka, predovšetkým o kysličník uhličitý a metán, ktoré sú ich súčasťou. Už od čias priemyselnej revolúcie ich v čoraz väčšej miere vypúšťame do ovzdušia.
No a tie uhlíkové čiastočky majú na našu smolu jednu nemilú vlastnosť. Slnečnému žiareniu síce umožňujú, aby vošlo dnu do našej atmosféry, avšak tu ho rozptýlia a späť pustia len jeho časť. A preto: čím viac je týchto čiastočiek v ovzduší, tým menej zo žiarenia odíde späť do vesmíru.
Pred pandémiou sme si do ovzdušia “odkladali” približne 37 miliárd ton ročne. Pandémia rast dočasne zvrátila, ale už koncom roka 2020 sme začali dobiehať a napríklad vlani v decembri sme ich vypustili o 2 percentá viac než v decembri 2019. Ich aktuálna koncentrácia v atmosfére je výrazne vyššia než kedykoľvek počas éry Homo sapiens a veľkej časti jeho predchodcov.
Prebytok energie v planetárnom systéme sa potom prejaví v náraste teploty. Tieto “čierne” čiastočky tak vlastne pôsobia ako akási obrovská a čoraz hrubšia deka.
Planetárna deka v číslach
Existenciu tejto deky môžeme odvodiť viacerými spôsobmi. Napríklad z údajov z družíc, ktoré zachytávajú čoraz menej lúčov vracajúcich sa späť do vesmíru. Slnečných lúčov k nám pritom od Slnka prichádza stále približne rovnako. Merania zároveň ukazujú, že pod planetárnou dekou sa každý rok zachytí o čosi viac tepla.
Merať sa dá aj množstvo CO2 v atmosfére. Jeho koncentráciu na dennej báze uverejňuje observatórium spod vrcholu havajskej sopky Mauna Loa. Tie údaje v časovom vyjadrení medzi rokmi 1950 a 2021 vyzerajú asi takto:
A pre ilustráciu - vo februári minulého roku to bolo 414 čiastočiek na milión, vo februári 2021 už 417.
Ak niekoho zaujíma ešte širšia časová perspektíva pár stoviek tisíc rokov do minulosti, tak ju nájde v nasledujúcom grafe. Z pochopiteľných dôvodov nejde o priame merania, prvú časť dát tvoria údaje získané z bubliniek plynu uväznených hlboko v arktickom ľade.
V procese má svoj podiel aj príroda - aj ten pravidelný sezónny prepad, ktorý vidieť na prvom z grafov, súvisí s jej cyklom. Koncentrácia uhlíka pravidelne padá spolu so zelenaním sa obrovských plôch severnej pologule, ktoré kysličník uhličitý využívajú na svoj rast. Neskôr na jeseň sa však proces obracia a CO2 sa, zjednodušene povedané, s opadanými listami vracia späť do ovzdušia.
Problém je, že popri prírode sa činíme aj my. Vďaka priemyslu, poľnohospodárstvu a obzvlášť dopytu po mäse, vďaka doprave vrátane masovému nárastu celoplanetárnej turistiky a mnohého ďalšieho, prispievame na uhlíkový účet "extra" nad rámec pôvodných prirodzených čísel.
Aké sú tie prirodzené čísla? Ako podotýka známy ekológ James Lovelock vo svojej knihe Gaia vracia úder, koncentrácia kysličníka uhličitého v ovzduší sa počas dejín človeka a jeho predkov pohybovala v rozmedzí 180 čiastočiek na milión v dobách ľadových a 280 čiastočiek na milión na vrcholoch teplého medziľadového obdobia. Dnes sme na 417 čiastočkách s rapídne rastúcim trendom. A teda niekde, kde sme nikdy neboli.
- Čo znamená oteplenie o jeden stupeň Celzia v praxi? Aké ekonomické a sociálne dopady má klimatická zmena dnes?
Zmenu klímy zvyknú prirovnávať k žabe variacej sa v hrnci. Prejavuje sa vzhľadom k našim životom pomaly a jej vplyvy sa donedávna nachádzali skôr v rovine úvah. A my sme si tak prudký nárast globálnej teploty o 1 stupeň Celzia oproti predindustriálnej ére (bežne sa používa rok 1880) donedávna možno ani nevšimli.
V skutočnosti sme tento míľnik definitívne dosiahli už pred niekoľkými rokmi, u nás aj skôr (na Slovensku je to cca 1,8 stupňa). A trvalo nám to slabých 100+ rokov, z pohľadu planéty tak trištvrte minúty z jej života, najrýchlejšie za posledných 65 miliónov rokov (ďalší zdroj). Čo to znamená pre ľudstvo? Pre našu globálnu aj lokálnu ekonomiku a spoločnosť? Ako sa to prejavuje a kde to môžeme vidieť?
V širšej historickej perspektíve to neznamená nič menej než symbolické odpútanie sa od stabilnej teploty, v ktorej ľudské civilizácie prekvitali v posledných desiatich tisícoch rokoch. V tomto gife sa nachádzame kdesi v štvrtine červenej linky.
Pre detailnejšie info môžete nahliadnuť do tohto grafu na stránke www.faktyoklime.sk.
Inými slovami, prichádzame na neprebádané územie civilizačnej existencie ľudstva. Nárast globálnej teploty spôsobujúci zmenu klímy tak nie je z pohľadu človeka primárne environmentálnou “zelenou” otázkou, ako skôr civilizačnou hrozbou.
A čo znamená nárast teploty o jeden stupeň v užšom zmysle slova? Teda koľko nás to stojí tu a teraz?
V prvom rade, hoci je zmena klímy globálna, prejavuje sa lokálne. A lokálne prejavy sa veľmi rôznia, preto si ich nemusíme spojiť dokopy.
Spomeňme napríklad zmenu vzorcov počasia - monzún príde menej často než predtým, inde pre zmenu odrazu prší až priveľa. Vlny tepla sa objavujú častejšie, na viacerých miestach a trvajú dlhšie - výskyt extrémne teplých liet na severnej pologuli za 100 rokov napríklad vzrástol z 0 na 0.5 percenta. Dlhodobé dopady ako je nárast sucha či rast hladiny oceánov sa takisto zrýchľujú. Všetko to samozrejme vplýva na ľudí a ekonomiku, niekde viac, inde menej, ale v konečnom dôsledku na všetkých.
Preto, ak si chceme predstaviť skutočný rozmer/význam/vplyv zmeny klímy, musíme si najprv všetky tie lokálne prejavy poskladať dokopy. Všímať si aj systémový rozmer, získať “big picture”, čo je trochu neintuitívne.
Potom si už ľahšie predstavíme, ako zmena klímy dokáže nepriamo ovplyvňovať politiku a ekonomiku celých regiónov a odvetví a poťažmo celého sveta.
Zároveň sa zmena podnebia prejavuje v inej miere na juhu Afriky, inej na póloch, inej zas u nás v strednej Európe. Teplota na Slovensku napríklad narástla o 1,8 stupňa Celzia, zatiaľ čo na juhu Afriky o menej než jeden stupeň oproti roku 1880. A v Zemi Františka Jozefa v susedstve severného pólu priemer medzičasom poskočil o bezmála päť stupňov, čo je v arktickom kontexte enormne veľa (je iné, ak narastie priemerná teplota z 15 na 20 stupňov Celzia a iné ak vzrastie z -10 na -5 stupňov).
A tiež má na rôznych miestach iný vplyv aj čo do “kvality”. Dopad tých istých 2 stupňov v ekonomicky silnej krajine v miernom pásme strednej Európy je iný než dopad tých istých 2 stupňov v krajinách Sahelu na hranici medzi Saharou a ako tak úrodnou pôdou na juh od nej. Žijú tam milióny ľudí, ktorých meniace sa podnebie vyženie hľadať šťastie inde, vo svojej krajine či v emigrácii. A takýchto ľudí “na hranici” sú stámilióny.
Na dôvažok jej dopady na nás nie sú “lineárne”, a teda nepostupujú s jasnou pravidelnosťou. To by nám výrazne uľahčilo jej pochopenie. Idú, idú, až zrazu bum, dosiahnu určitý prah, za ktorým sa systémy, naše vlastné či ekosystémové, zrútia alebo prinajmenšom skokovo výrazne zhoršia svoju funkčnosť.
To “tu a teraz” tak trochu stráca na výpovednej hodnote. Ak chceme porozumieť globálnej výzve, akou je zmena podnebia planéty aj s jej ďalekosiahlymi dopadmi naprieč ľudskou spoločnosťou, nazerať na vec len zo svojho úzkeho uhla pohľadu nemusí stačiť. Ušla by nám podstata.
Nezabúdajme pritom, že podľa doterajšieho vývoja a trendov nemôžeme očakávať, že sa nás na Slovensku dopady zmeny podnebia nedotknú. Všetko napovedá, že bude rásť aj počet zasiahnutých oblastí, aj miera negatívnych dopadov. Extrémne prejavy nevynímajúc. A ak sa nás aj nedotknú priame dopady, tým sekundárnym - socioekonomickým až civilizačným - sa nevyhneme.
A ako asi pri všetkom, vždy sa viac dotkne tých slabších v spoločnosti, takže to dominujúca časť spoločenstva sprvu ani nemusí plne registrovať.
Ako tá žaba v hrnci...
- Ako zmerať dopad zmeny klímy na ľudstvo?
Jedna optika, cez ktorú môžeme na tému nazerať - a merať dopady zmeny klímy na nás, ľudí - je miera klimatického rizika vyjadrená nárastom spôsobených škôd. Ukazovateľom môže byť napríklad meniaca sa výška poistného plnenia, počet (ne)odpracovaných dní kvôli ukrutnému teplu či zníženie výnosov hlavných obilníc planéty.
To sú čísla, ktorým rozumieme a máme predstavu, ako sa nás týkajú. Pri extrémnejších prejavoch počasia, ktoré zmena podnebia prináša, prirodzene narastá aj množstvo poistných udalostí, viac záplav či extrémnych búrok a podobných živelných pohrôm. Vlny tepla zas môžu Indii a ďalším krajinám prinášať stratu viacerých percent HDP. A obilie je..., no obilie, chlieb náš každodenný.
Podľa analýzy socioekonomických rizík zmeny klímy od spoločnosti McKinsey môžu škody spôsobené klimatickými rizikami, v závislosti od typu a lokácie, do roku 2050 vzrásť dvoj- až 20-násobne v porovnaní s dneškom. Spoločnosť tiež v inej svojej analýze poistných rizík očakáva do roku 2050 zdvojnásobenie hodnoty (majetku, zdrojov, a i.) ohrozenej zmenou klímy. To sú prognózy, ktoré by nemali zaujímať len poisťovacích agentov.
Podľa jedného zo scenárov medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy, podľa ktorého by sme nezvrátili trend a pokračovali v raste emitovania skleníkových plynov tempom ako doteraz, by sa napríklad škody na majetku vplyvom záplav do roku 2030 zdvojnásobili a do 2050 dokonca zoštvornásobili. A to sú len záplavy. Na fyzickú infraštruktúru toho negatívne vplýva množstvo, okrem záplav napríklad lesné požiare či hurikány. A aj samotné teplo. Škody by tak boli enormné.
Pri spomínaných číslach pritom ide len o priame škody. Škody však budú aj nepriame. Hodnota nehnuteľností klesne a zároveň sa predraží výstavba novej, odolnejšej infraštruktúry. Sprevádzať to môžu straty na životoch (toto sa nám našťastie aj vďaka technológiám darí znižovať), ale aj obyčajná ľudská mizéria spôsobená rastúcim (klimatickým) stresom a vyššou frekvenciou výskytu živelných pohrôm.
A prepočítané na peniaze spolu s prepadom hodnoty realít padnú aj príjmy z daní z nehnuteľností, čo sa negatívne prejaví v rozpočtoch samospráv aj celých krajín. A tie tak budú mať menej zdrojov napríklad na riešenie dopadov zmeny klímy...
Príkladom je Florida, kde leží 10 percent domov nižšie než 1,5 metra nad hladinou mora. Tamojšie nehnuteľnosti a vôbec infraštruktúra vrátane ciest, kanalizácie a podobne, sú vystavené čoraz častejším prílivovým záplavám - podľa portálu NOOA sa to stáva až 5-násobne častejšie než v roku 2000. Podľa odhadov môžu domy v týchto oblastiach do roku 2050 stratiť 15 až 35 percent hodnoty.
Iný obrázok do mozaiky si môžeme urobiť na základe škôd na HDP kvôli nemožnosti pracovať. Podmienky v niektorých častiach planéty budú zvlášť vo vlnách tepla také náročné, že sa to výrazne negatívne odrazí na HDP týchto oblastí.
Top oblasťou na zozname je indický subkontinent a priľahlé územia, zvlášť Pakistan, ktorý má aj bez toho hlavu v smútku z ústupu horských ľadovcov, ktoré dnes sýtia rieku Indus. Globálne už dnes strácame cca 10 percent osobohodín kvôli teplu, toto číslo by malo do 2030 vyskočiť k 15 a do roku 2050 až k 20 percentám.
Ďalšou kapitolou sú naše potravinové systémy. Cez ne celkom rukolapne zmeriame dopad zmeny klímy. Na svete máme niekoľko “obilníc”, uvádza sa ich 5 či 7, niekedy o čosi viac. Sú to napríklad černozeme východnej Európy, stredozápad Spojených štátov, či Brazília a Argentína.
Tie by mohli zlyhať jednotlivo, vtedy by ich ešte zastúpili iné, ale môže dôjsť k súbežnému zlyhaniu, čo by malo nedozierne následky. Ceny potravín by prudko stúpli, potravinová kríza by sa poľahky pretavila to krízy sociálnej. Pre veľkú časť sveta tvoria výdavky na jedlo miestami až 80-90 percent ich výdajov. Každý nárast cien tak pocítia neúmerne viac a veľmi ľahko prepadnú do hladu. To je zaručená cesta k sociálnym nepokojom.
“Obilníc” v úvodzovkách preto, lebo do tejto množiny možno započítať aj oblasti, kde pestujú ryžu (je to tiež obilnina, mimochodom) či sóju (to je hľuza, nie strukovina), ale v širšom zmysle slova aj napr. rybstvá v oceánoch a moriach. Tie sú totiž najvýznamnejším zdrojom živočíšnych bielkovín vôbec.
Produkcia top rastlinných produktov - pšenice, kukurice, sóje a ryže - bude podľa prognóz čoraz rozkolísanejšia - avšak skôr tým horším smerom. Riziko výskytu výnosov o 10 percent nižších oproti priemeru totiž stúpne zo 6 na 20 percent, zatiaľ čo naopak pravdepodobnosť výskytu výnosov vyšších o 10 percent narastie z 1 percenta na 6 percent. Populácia planéty bude ešte chvíľu rásť, zatiaľ čo poľnohospodárska produkcia bude menej istá.
Ak sme už spomínali ryby - zohrievanie oceánov a posuny v morských prúdoch môže viesť k zníženiu množstva vylovených rýb. Od príjmov z tejto činnosti pritom závisí až 10 percent obyvateľov planéty, nehovoriac o nutričnej hodnote, ktorú ryby podľa FAO zaisťujú až polovici populácie planéty.
- Čo je to bod zlomu a čo bude znamenať pre ľudstvo?
Zmena klímy je fyzikálny proces, ako taký nezávislý od politiky či ekonomiky. Síce na ňu vplývajú aj premenné, o ktorých náplni rozhodujeme my, ľudia, ale ony samotné už potom reagujú nezávisle od nás tak, ako im káže ich matéria. Fyzika je fyzika.
Tieto fyzikálne procesy sú v rámci planetárneho systému vzájomne prepojené a reagujú na seba navzájom. Napríklad, topenie arktických ľadovcov môže odkloniť Golfský prúd, ktorého absencia zas môže zmeniť podnebie v Európe. Takýchto komplexných súvislostí je naprieč planetárnym systémom množstvo. A kdesi medzi tým sa nachádzajú tzv. body zlomu (tzv. tipping points). Ide teda o fyzikálne, nie ekonomické či politické súradnice. Sú pritom úzko spojené s takzvanými pozitívnymi spätnými väzbami.
V širšom zmysle slova je to moment, kedy fyzikálne procesy prebiehajúce v rámci zmeny klímy začnú podporovať seba navzájom bez toho, aby k tomu potrebovali pomoc človeka. Moment, kedy sa nám to v tej či onej miere vymkne z rúk. Od tej chvíle by bola klimatická kríza pre ľudstvo omnoho ťažšie manažovateľná, až nezvratná.
Tento trend sa prejavuje v množstve jednotlivých bodov zlomu naprieč planétou. Dopady zmeny klímy sú lokálne, ale systémové zmeny sú globálne, v prípade bodov zlomu predstavujúce množstve prudkých zmien v systéme, rozmiestnených naprieč planétou v rámci ekosystémov, zaľadnenia planéty a atmosferického a oceánskeho prúdenia, pôsobiac samostatne aj na seba navzájom.
Zjednodušene povedané nám môžu body zlomu pripomínať konár, ktorý síce dlho odoláva tlaku pri našej snahe ho zlomiť, až odrazu praskne. A podobne ako konár ho už do pôvodnej podoby vrátime len ťažko (pri niektorých bodoch zlomoch je návrat možný, pri väčšine skôr nie, prinajmenšom nie z perspektívy ľudského života).
Tieto body zlomu tiež úzko súvisia s takzvanými spätnými väzbami. Takou spätnou väzbou môže byť napríklad metán uvoľňujúci sa pri otepľovaní permafrostu. Bubliny metánu unikajúce z tisícročia zamrznutej pôdy ďalekého severu pridávajú ďalší dielik do zateplenia našej planéty (metán je 84-krát potentnejší skleníkový plyn než CO2, aj keď sa našťastie rozpadne omnoho rýchlejšie). No, a to okrem iného prispieva k uvoľneniu ďalšieho metánu.
Odborníci pred viac než dekádou identifikovali bezmála dvadsať javov, ktoré podľa nich mali takýto potenciál. Po 10 rokoch sa na ne pozreli a zistili, že sa medzičasom deväť z nich aktivovalo. Svoje zistenia uverejnili v prestížnom vedeckom magazíne Nature.
Okrem už spomínaného topiaceho sa permafrostu ide napríklad o ustupujúci grónsky ľadovec a vôbec stratu arktického aj antarktického ľadu, spomaľovanie atlantického prúdenia, požiare v tajge, savanizáciu Amazónie, či vymieranie koralov.
Bod zlomu stojí na tzv. pozitívnych spätných väzbách. Pozitívne v zmysle pozitívneho vplyvu na ten-ktorý fenomén (z pohľadu topenia ľadu je pozitívom, ak ľadu dodáme teplo, lebo sa môže topiť viac - hoci pre nás je to negatívny jav). Zdroj: HN Globálne
Všetky tieto a viaceré ďalšie rozdielne javy pritom nesúvisia len so sebou navzájom, ale aj s nami, ľuďmi. Prípadným prekročením bodu zlomu, sa posunieme hlbšie do klimatickej krízy, ktorej úvod podľa mnohých odborníkov práve prežívame, ale, čo je horšie, stratíme, alebo prinajmenšom obmedzíme našu schopnosť s tým efektívne čosi urobiť.
- Čo proti tomu robíme a čo sa ešte dá robiť, aby sme predišli najhoršiemu?
Cieľom definovaným Parížskou dohodou z roku 2015 je zaistiť, aby globálna teplota nenarástla o 2, ideálne však ani o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére. Teda oproti dobe, kedy sme začali svoj masívny rozvoj a prosperitu stavať na fosílnych palivách.
Z toho však vyplýva, že by sme sa mali od týchto palív zase odtrhnúť, resp. mali by sme ich vplyv na planétu zminimalizovať až zneutralizovať. A teda dosiahnuť takzvanú uhlíkovú neutralitu, ideálne bez strát na rozvoji.
Európa by tak chcela spraviť už do roku 2050, kedy by sme mali vypúšťať len toľko CO2 a jeho ekvivalentov, koľko si z planetárneho systému vezmeme. A prejsť tak na tzv. zelenú ekonomiku (viac v našom vysvetľujúcom článku a videu na túto tému).
Vlastne máme aj trochu šťastie, že táto potreba prišla vtedy, keď sme už ako ľudstvo technologicky natoľko vyspelí, že by sme to mohli zvládnuť. Nebude to zadarmo, ale drahé to bude len relatívne.
V porovnaní so scenárom, v ktorom by sme nerobili nič, to totiž môže vyjsť aj lacnejšie. A bonusom navyše bude čistejšie životné prostredie, ktoré nebude mať tendenciu padať ďalším generáciám na hlavu.
No to neznamená, že to bude ľahké. Okrem toho, že sa pri presadzovaní klimatickej politiky stretávame s popieraním poznania či analytickou neochotou zahŕňať do rovnice ťažšie kvantifikovateľné premenné či hypotetické náklady za nepotláčanie zmeny klímy, môže si to vyžadovať aj zmenu nášho spotrebiteľského správania a životného štýlu.
V neposlednom rade to narúša hegemóniu ropy a ďalších fosílnych palív, ktorú tieto energonosiče získali - dodajme, že oprávnene - vďaka priemyselnej revolúcii a množstvu pozitív, čo priniesli ľudstvu. A ktoré sa tomu prirodzene bránia - ako zotrvačnosť a očakávateľný jav, nie konšpirácia. Ropa je krv ekonomiky a my ju potrebujeme nahradiť za iné palivo bez toho, aby nám umrel pacient.
Na grafe zobrazujúcom potrebný pokles emisí to vyzerá takto. Čaká nás neľahká úloha.
- A čo urobiť, aby sa nám to predsa len podarilo?
Skupina vedcov vrátane Johana Rockstroma, ktorý kedysi prišiel s vplyvnou teóriou o planetárnych medziach, sa pokúsila zosumarizovať oblasti planetárneho socioekonomického systému, akýchsi bodov zlomu, kde by mal zásah väčšie dopady než inde (a viedol by tak k rýchlejšej redukcii ľuďmi emitovaných skleníkových plynov). Lavínový efekt v socioekonomike.
Článok uverejnili v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete - Proceedings of the National Academy of Sciences.
Ako príklad uvádzajú presadenie sa nových technológií či biznis riešení. K tomu, aby sa presadili, potrebujú technológie podľa historických dát 17- až 20 percentný podiel na trhu.
Samozrejme nejde o žiadne pevné pravidlo, a závisí to od množstva premenných, ale určitý vzorec sa tam nájsť dá. A práve také body sa vedci pokúsili identifikovať pri prechode na zelenú ekonomiku.
- Odstrániť dotácie pre fosílne palivá (toto je veľmi náročné) a podporovať decentralizáciu tvorby energie
- Budovať uhlíkovo neutrálne mestá
- Zbaviť sa aktív spojených so zmenou klímy
- Podporiť vzdelávanie o zmene klímy a podporiť aktívne zapojenie verejnosti
- Odhaliť morálne implikácie používania fosílnych palív - poukázať na medzigeneračnú zodpovednosť
- Plne stransparentniť informácie o emisiách skleníkových plynov
Znie to náročne? Na prvý pohľad áno. No tentokrát nám hrá relatívna pomalosť zmeny klímy do kariet - nemusíme to spraviť zo dňa na deň a môžeme počítať s nabaľujúcimi sa efektmi.
A zároveň nám hrajú do kariet aj iné čísla - náklady. Ak totiž zoberieme do úvahy náklady, ktoré vzniknú, ak neurobíme nič, tak sa nám odrazu náklady na prechod k zelenej ekonomike a uhlíkovej neutralite až také vysoké nezdajú.
Najprv ten čas. Je to zaiste náročné a nepôjde to zo dňa na deň. No treba si uvedomiť, že sa to vlastne už deje. Napokon, nie tak dávno nám na zeleno svietil Bratislavský hrad a v parlamente sa ocitla petícia s viac než 120-tisíc podpismi, ktorá požadovala vyhlásenie klimatickej krízy.
A spomeňme si na študentské hnutie Fridays for Future, ktoré možno brať ako súčasť dlhodobejšieho trendu - občianske a vedecké aktivity na tomto poli sa začali pred niekoľkými desaťročiami, a dnes, zdá sa, získavajú momentum, zvlášť u mladších ľudí. O ktorých budúcnosť primárne ide.
Protesty školákov tak v niektorých krajinách primäli aj tie politické strany, ktoré tradične neboli debate o opatreniach proti zmene klímy otvorené, aby do svojich programov včlenili aj túto dimenziu. Prispelo k tomu poznanie, ktoré školáci a školáčky nadobudli.
Ľudia sa tiež začínajú správať inak. Trochu úsmevným príkladom je fakt, že sa odrazu vo švédčine objavilo slovo pomenujúce situáciu, kedy nám je síce uprostred zimy príjemné, ak je 15 práve stupňov a my sa môžeme v mikine prechádzať po parku, ale zároveň máme zlý pocit z toho, že tam čosi nesedí. Okrem iného vediac, že v lete budeme počasie pri podobnom extrémnom prejave preklínať.
A je možné, že čoraz väčšiemu množstvu ľudí príde na um možná medzigeneračná (ne)zodpovednosť k dnešným mladým. To, že im spôsob života, ktorý sme pre nás a nich vytvorili, im v konečnom dôsledku spraví škodu.
Tiež začína byť hanbou investovať do špinavých odvetví a podobne. Práve tieto spoločenské body zlomu, ak ich dobre identifikujeme a pracujeme s nimi, nás môžu posunúť bližšie k potlačeniu zmeny klímy a tým aj k riešeniu klimatickej krízy.
Video so sprievodným článkom vzniklo v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
