Koľkokrát v živote ste už počuli vetu „od zajtra už naozaj začnem chudnúť“?

Mnohokrát vrátane toho, že si to občas hovorím aj ja sám. Nemusí to byť zlé. Hľadáme pevný bod začiatku. Len to však nestačí. Dôležité je urobiť si dlhodobý cieľ a plán. Rozhodnutie „teraz začnem a toto si nedám“ bez dlhodobého plánu nedáva veľmi šancu na úspech. Veľmi často veríme, že „už zajtra sa odhodlám“, že „už zajtra to bude lepšie“, ale „zajtra“ znamená veľmi často zase len „zajtra“. Ľudia, ktorí to hovoria, si uvedomujú, že nejaký problém s váhou majú. Ale mali by si uvedomiť, že nemusia začať chudnúť zajtra ani o týždeň, ale že ak sa naozaj pre chudnutie rozhodnú, mali by vedieť, čo bude pozajtra a čo bude o týždeň. Chudnutie je totiž beh na dlhú trať.

V akom veku najčastejšie priberáme?

Najrizikovejšie je obdobie po šesťdesiatke. A nie je rozhodujúce, či ľudia predtým športovali, alebo nie. Športovci zvyšujú svoju telesnú hmotnosť zhruba rovnako ako nešportovci. U mužov je rizikový vek aj okolo tridsiatich rokov. A u žien v menopauze.

Prečo je ťažké schudnúť? A je chudnutie vôbec prirodzené?

Nie je. Prirodzené je priberanie. Telo má­me evolučne nastavené tak, aby sme v momente, keď máme dostatok energetických zdrojov a nemusíme sa hýbať, toho veľa zjedli a veľa si toho aj uložili na horšie časy. Aby sme sa pripravili na hladomor a vojnu. A pretože žijeme v krásnej dobe, bez toho, aby sme si to uvedomovali, priberáme. Už nezažívame obdobie, keď tuční schudli a chudí zomreli.

Berú podľa vašich skúseností kilá navyše inak muži a inak ženy?

Áno, napríklad štvrtina obéznych mužov nepovažuje svoju obezitu za problém. Pri nadváhe je to ešte horšie, nepripúšťa si ju až 77 % mužov, u žien je to len 10 %. To je aj tým, že ako spoločnosť sme k mužskej obezite tolerantnejší.

Aké sú najčastejšie mýty o chudnutí?

Že sa dá dlhodobo schudnúť bez pohybu.

Skutočne sa nedá schudnúť len pomocou diéty?

Dá, v prvých dňoch a týždňoch možno dokonca efektívnejšie, ale s krátkodobým efektom. Po ukončení diéty priberieme oveľa rýchlejšie, než keď sa hýbeme. Je to rovnaké ako v športe. Tím strelí gól a vedie, ale keď potom začne hrať len na udržanie tesného výsledku, skoro nikdy nevyhrá. Aj za stavu, keď sa mi darí, musím neustále bojovať o to, aby som celkovo vyhral.

Musí chudnutie „bolieť“?

To je ďalší hlboký omyl. Dnes sa už snažíme robiť cielenú nutričnú diagnostiku. Zisťujeme, čo pacientom chutí, akú majú dostupnosť potravín, aký obchodný reťazec je v ich okolí, kde nakupujú potraviny... A v okamihu, keď vyberáme potraviny, čo ľuďom chutia, jedálniček nemusí byť vôbec nezáživný, nemusí to „bolieť“. A už vôbec to nemusí byť drahé. Nebude to možno úplne ideálne, ale dôjde k miernemu zlepšeniu, a každý malý úspech podnieti ďalší úspech.

Mali by sme sa pri diéte vždy vyhnúť cukru?

Nie. Cukor sa stal v posledných rokoch toxickým pojmom. Iste nie je vhodné prisladzovať nápoje. Je však rozdiel medzi nápojom ochuteným a nápojom prisladzovaným.