Prečo väčšina ľudí svoje novoročné predsavzatie vzdala už v januári? Aké bývajú hlavné dôvody takýchto zlyhaní alebo nezdarov?

Tých dôvodov môže byť viac. Prvé, čo mi napadá, je, že ľudia mávajú príliš veľké, nerealistické očakávania. Rovno si povedia, že schudnú 20 kilogramov, vylezú na Kilimandžáro alebo že do dvoch mesiacov zabehnú polmaratón. Vlastne to svedčí o určitej netrpezlivosti, ľudia chcú všetko rýchlo, ideálne hneď. Majú pocit, že po troch návštevách posilňovne budú mať o päť kilogramov menej. Akoby potom však s tou plánovanou zmenou tiež rýchlo strácali trpezlivosť. Niekde som čítal pekný príklad o tom, ako si bambus vytvára päť rokov koreňový systém, takže to vyzerá, že sa vôbec nič nedeje. Potom však v priebehu niekoľkých týždňov vyrastie do 30-metrovej výšky. Aj keď si to nechceme priznať, čakáme, že sa zmeny budú diať rýchlo. A potom, keď sa rýchlo nedejú, nám dôjde dych a my veľmi rýchlo strácame motiváciu pokračovať vo svojom úsilí.

Majú všetko. Okrem obyčajného šťastia. Poznáte to? Psychologička hovorí, prečo byť dosť dobrý úplne stačí

Takže to ľudia rýchlo vzdávajú, a ešte sú na seba prísni?

Často ide skutočne o situáciu, keď jedenkrát zlyháme. Povieme si, že budeme trikrát týždenne študovať španielčinu. A potom nám to raz nevyjde, a je koniec. Nehovorím, že to tak má každý, ale mnoho ľudí si povie: „Asi na to nemám, asi som sa nenarodil pre jazyky alebo behanie, asi to nedám.“ Rozhodne sme k sebe v obdobných situáciách málo zhovievaví.

Existujú rady, ktoré by pomohli vyhnúť sa takýmto sklamaniam?

Všeobecne platí, že dôležité je začínať s malými cieľmi. Dôvod, prečo všetci v januári behajú v parkoch, a v polovici februára už tam nevidíte ani nohu, spočíva v tom, že si ľudia predstavujú, ako hneď zabehnú päť kilometrov. To mi pripadá rovnaké, ako keby ste nikdy nejedli jablká a rozhodli sa, že ich na prvýkrát zjete päť kíl. Obávam sa, že po tejto skúsenosti nebudete chcieť ďalší rok vidieť ani jablkový závin. Ďalší tip – a dobre si uvedomujem, že sa to ľahko povie, ale horšie urobí – je začať mať svoj nový zvyk rád, prípadne si na ňom niečo konkrétne obľúbiť. Mám napríklad kamaráta, ktorý sa postí. A aj keď sa to u neho začalo tým, že chcel byť zdravší, dnes má rád samotný proces pôstu. Teší sa naň, je zvedavý, ako sa pri tom bude cítiť, čo bude inak ako minulý týždeň, atď. Ako môžete vydržať pri behaní, keď ho neznášate a vlastne beháte iba kvôli tomu, že potrebujete schudnúť? To je potom ťažké nepoľaviť.

A ako sa môžeme presvedčiť, že nás tá nová činnosť alebo režim budú baviť?

Je na to množstvo „trikov“. Napríklad dobré je spojiť novú činnosť s nejakým návykom, ktorý je nám príjemný a už je pevnou súčasťou nášho bežného fungovania. Napríklad si púšťať hudbu, len keď si idem zabehať. Ide o to, spájať príjemný alebo stabilný návyk s niečím novým. Všeobecne tá rada však znie: nájsť si v predsavzatí niečo, čo budem mať aspoň trochu rád. Pretože ak chodíte do posilňovne s veľkým odporom a iba kvôli pofidérnemu cieľu, že schudnete desať kíl, tak pri tom skrátka nevydržíte. Takže skúste chodiť do posilňovne napríklad s kamarátom – bude vám to príjemnejšie a pri tom budete cvičiť. Je dôležité obľúbiť si samotný proces, cvičiť len kvôli cieľu je vražedné.

Počul som, že nové cvičenie alebo nový kurz si má človek nastaviť tak, aby sa stal súčasťou jeho života. Máte na toto nejaké tipy?

Hovorí sa, že keď chceme získať nový, dobrý návyk, máme si ho urobiť dostupnejším.