Podnikať začal vo svojich 19 rokoch. Bol prvý júlový deň 1996 a Jurajovi Králikovi sa práve začínali letné prázdniny po úspešnom ukončení prvého ročníka vysokej školy, konkrétne Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. „Zháňal som na leto nohavice na turistiku, takzvané golfky. Keďže asi v troch bratislavských obchodoch mi povedali, že nie som sám, kto si ich pýta, prišiel som s myšlienkou vyrábať ich pod rovnakou značkou, ako je moja prezývka,“ spomína na začiatky v biznise Juraj Králik, zakladateľ a šéf popredného slovenského výrobcu outdoorového oblečenia Zajo.
Biznis na prvom mieste
Králikovým prvotným motívom rozbehnutia firmy bolo podľa jeho vlastných slov zabezpečiť si podnikaním zdroj financií na študentský život. V poslednom roku tínedžerského veku chcel hlavne študovať a popritom si niečo zarobiť. Takáto motivácia mu vydržala iba prvý polrok. Potom ho podnikanie veľmi chytilo a na prvé miesto sa dostal biznis.
V tom čase Juraj netušil, že jeho rozbiehajúca sa galantská spoločnosť Zajo si postupne vybuduje prívlastok rodinná firma. „Vtedy som ešte nemal rodinu. V hlave som mal len rozvoj a rast portfólia.“
To sa rýchlo zmenilo a spoločnosť čakal raketový rast. Zajo dnes patrí medzi popredných slovenských výrobcov oblečenia pre všetky aktivity spájajúce sa s prírodou či trávením voľného času. Kým na začiatku ponúkal len jeden druh turistických nohavíc, v súčasnosti už má vo svojom portfóliu viac ako 230 modelov oblečenia a hardvérového vybavenia, ako sú stany či batohy. Značka Zajo má aktuálne zastúpenie v 12 vlastných predajniach. Z toho deväť je na Slovensku a po jednej v Česku, Chorvátsku a Bulharsku. Cez eshop predáva do viac ako 19 krajín sveta a tovar
dodáva veľkému množstvu obchodných partnerov.
Syn aj manželka vo firme
Firma má zhruba päť desiatok zamestnancov – z rodiny Králikovcov v nej okrem riaditeľa Juraja pracuje jeho manželka na oddelení marketingu a sociálnych sietí, kým syn spravuje financie. Zároveň komunikuje s materskou a aj financujúcou bankou – VÚB.
Obaja najbližší Jurajovi príbuzní hrajú vo firme dôležitú úlohu. Jeho manželka spoznala počas materskej v roku 2011 silu Facebooku. Králik sa rozhodol využiť túto jej novú vášeň a nadanie v prospech firmy. „Vyzval som ju, aby skúsila rozvíjať facebookovú stránku firmy a len si nevypisovala s kamarátkami,“ hovorí Juraj, ktorého ani v náročnejších chvíľach neopúšťa dobrá nálada a pozitívne myslenie.
Výsledkom týchto snáh je skutočnosť, že dnes má firma v rôznych jazykových mutáciách približne 250-tisíc priateľov, veľmi dobre zvládnutú komunikáciu s B2C klientmi aj veľmi sympatický Instagram.
Syn pracoval počas strednej školy v sklade. Neskôr počas štúdia na vysokej škole – na tej istej, čo otec – začal rodičom pomáhať s administratívou, so spravovaním objednávok či s fakturáciou. Postupne sa zaučil do finančných analýz či ďalších náročnejších činností.
Kľúčová je spontánnosť
A čo Juraj považuje za kľúčový predpoklad dobrého fungovania rodinného biznisu? Jednoznačne spontánnosť. „Najhoršie je, keď vás do takéhoto podnikania niekto tlačí. Podľa mňa to v žiadnom prípade nesmie byť povinnosť ani gesto z ľútosti voči rodičom. Musí tam byť nadšenie a pomalá integrácia. Ten pocit, keď sa z firmy stáva nový člen rodiny, skrátka neprichádza hneď, ale sa postupne rodí.“
Rovnako nenásilne a veľmi prirodzene podľa Juraja momentálne prebieha prechod vedenia firmy na nastupujúcu generáciu. „Myslím, že sa to už sčasti odohráva. Človek si to uvedomuje počas dovolenky, keď z času na čas necháme syna samého a my sme úplne v pohode. Avšak firma Zajo je môj kamarát. Rád by som s ňou ostal v kontakte aj naďalej,“ odpovedá Králik na otázku, či sa aj po generačnej výmene plánuje zapájať do riadenia firmy, napríklad formou poradenstva.
Juraj v každom prípade očakáva, že nová generácia prinesie do firmy ďalšiu energiu a možnosti. Deti zakladateľov si podľa neho budú oveľa rýchlejšie najímať potrebné ľudské zdroje s cieľom zavádzania nových postupov či inovácií. Jednoducho si to budú môcť dovoliť skôr než ich rodičia.
Teambuildingy s kolegami
Vedenie však nezabúda ani na tých, ktorí nie sú s rodinou Králikovcov pokrvne spätí. „Vo firme máme kolegov, ktorí sú s ňou už dokonale zžití a nie je to pre nich len obyčajná práca. Niektorí sú u nás viac ako 10 či dokonca 15 rokov. Napríklad profesijne najstarší Milan je so mnou od roku 2001,“ hovorí Juraj, ktorý v úvode dva roky pracoval samostatne. Prvého kolegu získal v roku 1998.
Králikovci v práci nerozlišujú, či je niekto členom rodiny alebo nie. „So všetkými sa pravidelne stretávame, pripomíname si s nimi sviatky, či už meniny alebo narodeniny. Zároveň s rastom firmy sme za ostatné dva roky začali okrem koncoročných večierkov aj s organizáciou teambuildingových akcií.“
Aj to, že kolektív je jednotný a ťahá za jeden povraz, pomáha firme realizovať plány na nasledujúce obdobia. Tie sú stanovené úplne jasne. „Radi by sme si overili fungovanie nášho maloobchodného konceptu v Slovenskej i Českej republike a do roku 2022 až 2023 pripravili koncept franšízy. Čo sa týka portfólia, radi by sme rozšírili našu kolekciu o urban módu.“
Ako zvládať nezhody
Prirodzene, i v rodinnom podniku dochádza k názorovým nezhodám. Aj na tie však majú Králikovci vyskúšaný recept. „Učíme sa, ako ich zvládať. Dôležité je, aby člen rodiny a zároveň kolega, ktorý má o probléme viac informácií, ich najprv odhalil a potom sa opýtal na názor. Až potom je možné rozhodnúť sa. Som presvedčený, že rozdielne názory nie sú prekážkou. Skôr ich vnímam ako rôzne pohľady, ktoré treba nechať odležať a prijať rozhodnutie.“
Podľa Juraja Králika je veľmi náročné oddeliť súkromný život od práve, a to najmä v prípade členov, ktorí ešte nevyhoreli. „Ja som s tým už v pohode a snažím sa preniesť to na ostatných tak, aby sme vedeli ,zveriť túto našu ratolesť opatrovateľke‘, teda delegovať úlohy na nových kolegov v práci. Myslím si, že to ide pomerne jednoducho odložením smartfónu,“ uzatvára Juraj.