StoryEditor

Spisovateľ Milo Urban: Najprv majstrovsky opísal silu svedomia, potom velebil Hitlera

09.03.2022, 09:10
Milo Urban mal dar uvažovať do hĺbky aj do šírky. Rozumel zložitosti psychiky i mnohorozmernosti ľudského osudu. Aj preto jeho vrcholné dielo Živý bič pálili nacisti spolu s Remarquovými románmi. On v rovnakom čase ich primitívnu a skazonosnú ideológiu s plným nasadením svojho talentu obhajoval.

Nehnevajte sa. Práve vy? Taký skvelý autor! Jemný, nežný, citlivý... Čítali ste niekedy svoje knihy???

Replika z divadelnej hry Tichý bič od Jany Juráňovej zachytáva pocity čitateľa, ktorý v hlbokých rozpakoch konfrontuje literárnu tvorbu Mila Urbana s jeho textami v Gardistovi, propagandistickom politickom denníku, kde pôsobil ako šéfredaktor počas vojnového slovenského štátu:

„Dusili sme sa vo výparoch nenávisti, v putách bezmocnosti, popudzovaní národ proti národu, tu v mene nejakej hypersuverenity historického alebo ideologického razenia, tam zasa v mene nejakého vyhraneného a neústupného záujmu. Vyplazovali sme na seba jazyky, cerili zuby, kým neprišiel Adolf Hitler so svojím novým spoločenským poriadkom – národným socializmom – a kým smelou rukou nezačal rúcať tieto nezmyselné samovražedné prehrady v spolunažívaní európskych národov.“

Rovnako desivé, no podstatne primitívnejšie slogany, ktorými sa to v Gardistovi len tak hemžilo – „Na národe ťažká hnida, kto kupuje dnes od Žida!“, a pod. – Milo Urban nepísal, ale svojím menom ich posväcoval rovnako.

Idylické detstvo, ťažká mladosť

Na svet prišiel ako Milan Anton Urban 24. augusta 1904 na hornej Orave v Rabčiciach v rodine hájnika. Detstvo uprostred idylickej prírody vystriedalo neľahké dospievanie.

​Otec Pavol zomrel uprostred rozvodneného potoka, kam ho aj so záprahom strhol prúd, a muž, za ktorého sa matka druhý raz vydala, mal tyranské sklony. Pre nezhody s profesorom a následný pocit nespravodlivosti mladý Milo dobrovoľne opustil gymnázium v Ružomberku a pre nedostatok financií nedokončil ani lesnícku školu v Banskej Štiavnici.

Nikdy nezmaturoval a už ako šestnásťročný sa osamostatnil. Vďaka literárnemu talentu a bystrému úsudku ho prijali do redakcie časopisu Slovák, ktorý o štyri roky vymenil za Slovenský denník. Išlo o periodiká s ľudáckou orientáciou, no Milo Urban mal zároveň blízko aj k ľavicovému časopisu DAV.

Podobne ako ľavicoví spisovatelia zastával podľa slov literárnej teoretičky Adely Žilkovej názor, že umenie má byť angažované a spisovateľ sa má snažiť priamo ovplyvňovať dianie a písať o tom, ako zlepšiť postavenie obyčajných ľudí na Slovensku.

Patril ku generácii, ktorá po hrôzach prvej svetovej vojny vkladala nádej do nových pomerov, no na rozdiel od mnohých rovesníkov ich nespájal s komunizmom. A hoci prirodzene inklinoval k téme dediny a zasahovala ho častá bieda a chudoba, ktorej tunajší ľudia čelili, neidealizoval si ich.

Novela Jašek Kutliak spod Bučinky, s ktorou Milo Urban debutoval ako 18-ročný, svedčí nielen o literárnom nadaní, ale aj pozoruhodne zrelom videní...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
20. máj 2022 16:13