Bolo bezpečné a bežne ho pili aj deti. Pivo sa kedysi varilo z rôznych surovín a chutilo úplne inak než dnes

Väčšina encyklopédií uvádza ako kolísku piva starovekú Mezopotámiu, teda dnešné územie Iraku a časti Sýrie, Turecka a Iránu s tým, že pivo tam vzniklo zhruba pred 7 000 rokmi asi náhodne. Do hlinených nádob, v ktorých bolo skladované obilie, natiekla voda a došlo ku kvaseniu, ktorého výsledkom bola tekutina. 

Až zhruba tisíc rokov potom začali tamojší Sumeri cielene pripravovať z obilia kvasené nápoje. Bez chmeľu, ktorý v tom čase ešte nebol známy, len z jačmenného chleba a sladu, ktoré spolu skvasili vo veľkom džbáne. 

Pivo bez chmeľu nebolo horké, ale sladkasté. Neskôr sa však zistilo, že už pred 9 000 rokmi sa v Číne varilo pivo z ryže. A v roku 2018 archeológovia v Izraeli pri meste Haifa pri prieskume jaskynného pohrebiska z kamennej doby objavili zvyšky piva staré dokonca 13 000 rokov. Vyrábalo sa z pšenice a jačmeňa a pripomínalo kašu. Bolo kvasené a slabšie ako naše pivá.

V babylonskom Chammurapiho zákonníku (zhruba pred 3 800 rokmi) sú zmienky aj o verejných prevádzkach, kde bolo možné pivo zakúpiť. Za „pančované“ pivo hrozilo šenkárom dokonca utopenie. 

   

Už o pár storočí skôr, v starovekom Egypte, dostávali stavitelia pyramíd za prácu časť odmeny v pive (až štyri litre denne). Starí Egypťania varili takmer dvadsať druhov piva. Mali dokonca vlastnú bohyňu piva a opilstva, volala sa Hathor.