Získané dôkazy sú podľa výskumného tímu dostatočne presvedčivé na to, aby ľudia uvažovali aspoň nad obmedzením dosoľovania pri stole.
"Dokonca aj mierne obmedzenie príjmu sodíka menším dosáľaním jedla pri stole pravdepodobne povedie k podstatným zdravotným prínosom, najmä ak sa dosiahne v bežnej populácii," cituje profesora The Guardian.
O 28 percent vyššie riziko
Do štúdie sa zapojili v rokoch 2006–2010 a prostredníctvom dotazníka s dotykovou obrazovkou sa ich pýtali, či si jedlo pri stole solia a ako často to robia.
Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. V skupine 50-ročných mali muži a ženy, ktorí si vždy do jedla pridávali soľ, o 2,3 roka a o 1,5 roka kratšiu priemernú dĺžku života ako ich nesoliaci rovesníci.
Pri výskume sa zohľadnili aj ďalšie faktory vrátane veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, indexu telesnej hmotnosti, fajčenia, pitia alkoholu, fyzickej aktivity, stravy a ochorení, ako sú cukrovka, rakovina a srdcovocievne choroby. Treba podotknúť, že nejde o solenie počas samotného varenia.
Ako to merali
Príjem soli sa dá ťažko presne sledovať, pretože mnoho spracovaných potravín obsahuje priveľa soli a priame meranie pomocou močových testov nemusí nevyhnutne poskytnúť prehľad o celkovom príjme.
Zhruba 70 percent príjmu sodíka v západnej populácii pochádza zo spracovaných a vopred pripravených potravín, pričom 8–20 percent pochádza zo soli pridanej do jedla na stole krátko pred jeho konzumáciou.
Keďže takéto pridávanie soli je veľmi dobrým indikátorom toho, že človek preferuje jedlá so slanou chuťou, výskumný tím zameral svoju analýzu práve na toto meranie.