Absolútne neplatí, že huby poohrýzané ulitníkmi, zverou či prežratými červami sú jedlé. Larvám ani slimákom jedovaté toxíny nevadia. Majú totiž inú látkovú výmenu, a tak si pokojne pochutnajú aj na smrteľne jedovatých muchotrávkách zelených.
Neplatí ani povera, že všetky jedovaté huby sú nepríjemné na chuť a pália. Môžeme poukázať na muchotrávku zelenú. Vôňu má nenápadnú a podľa ľudí, ktorí sa ňou otrávili, chutí dokonca skvele. Oproti tomu mnoho jedlých druhov má nepríjemnú vôňu a pálčivejšiu chuť, ale tie sa tepelnou úpravou strácajú.
Ani mýtus o tom, že jedovaté huby po rozkrojení zmenia farbu, nie je založený na pravde. Zmena farby nesúvisí s toxínmi, ale je dôsledkom okysličovacej reakcie farbiva. Iste sa vám už do ruky dostal jedlý hríbik, ktorý po rozkrojení zmodral.
A rovnakým nezmyslom je aj povera, že striebro po kontakte s jedovatou hubou sčernie. Nesčernie. Jedovaté toxíny túto reakciu nespôsobujú.