Rovnako ako mnohí jej kolegovia, aj Suzanne Devkota, riaditeľka Výskumného ústavu ľudského mikrobiómu v Cedars Sinai, si kedysi myslela, že voľnopredajné probiotiká sú v najhoršom prípade plytvaním.
A pre väčšinu zdravých ľudí to stále platí: „Váš prirodzený mikrobióm pravdepodobne vytlačí probiotikum, takže možno vyhadzujete peniaze, ale nebude to škodlivé,“ hovorí pre časopis National Geographic.
Univerzálne riešenie problému
Dva články publikované v roku 2018 však ponúkli „údaje, ktoré boli také presvedčivé, že úplne zmenili spôsob, akým sme hovorili o probiotikách,“ hovorí Devkota.
Výskum skúmal scenár, v ktorom sa užívanie probiotík všeobecne považovalo za užitočné – po liečbe antibiotikami – a zistilo sa, že je to inak.
Vedci čoskoro objavili ďalšie situácie, napríklad u imunokompromitovaných ľudí alebo u pacientov podstupujúcich imunoterapiu rakoviny, v ktorých môžu byť probiotické doplnky problematické.
Hoci probiotické doplnky nie sú vždy zlé, problém nastáva, hovoria odborníci, keď sa ponúkne univerzálne riešenie problému. Optimálna mikrobiálna zmes pre mladého, zdravého človeka môže napríklad vyzerať inak ako ideálna pre dospelého stredného veku s chronickým ochorením.
„Teoreticky by ste mohli sekvenovať svoj mikrobióm, vedieť, čo máte a čo vám chýba, a potom vybrať probiotikum na vyplnenie medzier,“ hovorí Devkota. Bohužiaľ, práve tu však chýbajú komerčné probiotiká.
Prečo nemusia pomôcť po antibiotikách
Užívanie antibiotík narúša mikrobióm tým, že zabíja dobré baktérie spolu so zlými. Dopad na zdravie môže byť vážny a dlhotrvajúci a môže viesť k problémom, ako je obezita, cukrovka, astma a iné autoimunitné ochorenia.
Pre mnohých môže byť rozumné siahnuť po probiotických doplnkoch po liečbe antibiotikami, aby sa...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.