Nie je vlastne proti prírode, že medicína neustále posúva hranicu ľudského veku a umelo predlžuje dĺžku života?
Trendy longevity medicíny ukazujú, že tu prebieha zásadný konflikt. Áno, priemerná dĺžka života sa predlžuje, ale súčasne sa skracuje počet rokov prežitých v skutočnom zdraví. To je fakt, ktorý nemožno obísť.
Kým muži v Česku žijú priemerne 77 rokov a ženy 83 rokov (na Slovensku muži vyše 74 a ženy 81 rokov, pozn. red.), dĺžka života v zdraví končí oveľa skôr: u mužov už okolo 62 rokov, u žien okolo 64 rokov (na Slovensku ženy cca 57 rokov a muži menej ako 57 rokov, pozn. red.).
Znamená to, že každý priemerný obyvateľ strávi 15 až 20 rokov svojho života s chronickým ochorením, ktoré zaťažuje nielen jeho, ale aj rodinu, zdravotný systém a ekonomiku.
A práve preto by naším cieľom nemala byť honba za rekordnou dĺžkou života, ale snaha zachovať kvalitu – schopnosť byť aktívny, sebestačný, zvedavý a živý.
Ako môže človek ovplyvniť dĺžku života v zdraví?
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo má genetika menší vplyv než naše návyky.
- Ako vedci merajú skutočný biologický vek.
- Prečo psoriáza zrýchľuje starnutie najmä u žien.
- Ako zmena stravy priniesla päť rokov omladenia.
Dostupné pre predplatiteľov 
Na život v relatívnom zdraví má približne pätnástimi percentami vplyv genetika. Viac ako päťdesiat percent však predstavuje životný štýl, teda to, ako sa k sebe správame, ako odpočívame, r...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
