Či už ste doteraz mali periódu presnú ako hodinky, alebo naopak veľmi nepravidelnú, po tridsiatke môžete očakávať výrazné zmeny. "Paseky" nám v tele môžu narobiť antikoncepcia, tehotenstvo a pôrod, pracovný stres, ale aj prirodzené hormonálne zmeny. "Je normálne, že po tridsiatke začneme mať cyklus nepravidelný alebo sa predĺži," vysvetlila magazínu Bustle gynekologička Carolyn Alexanderová; a jej kolegyňa, lekárka Prudence Hallová, zase dodala, že obzvlášť ku koncu tejto životnej dekády sa zase môže menštruačný cyklus o pár dní skrátiť. "Najčastejšie na 25 až 26 dní." Ľakať sa hneď nemusíte ani v prípade, že máte zrazu menštruáciu silnejšiu alebo ju sprevádzajú intenzívnejšie bolesti; každopádne o všetkých zmenách radšej informujte gynekológa. "Ak zažívate obzvlášť silnú a bolestivú periódu, môže to v niektorých prípadoch značiť nádor v maternici; dlhodobé bolesti panvového dna, ktoré sa počas menštruácie zhoršia, zasa môžu sprevádzať endometriózu," upozorňuje lekárka Shaughanassee Williamsová.Pixabay
StoryEditor

Ako si zachrániť kríže. Prinášame manuál pre boľavý chrbát

10.10.2020, 00:00
Je to až ikonická situácia. Človek sa bezstarostne po niečo zohne a zrazu – prásk – a už sa nevystrie. To, že seknutie v krížoch, odborne nazývané lumbago, zažije aspoň raz za život väčšina z nás, však vôbec neznamená, že ide o banalitu.

Svoje o boľavých krížoch by vedeli hovoriť najmä tí, ktorých podobné incidenty priviedli na operačný stôl. Čo so svojimi krížmi robiť a čo nerobiť, aby sme sa tejto konečnej zastávke vyhli?

Žiadna iná časť tela sa nepýši natoľko vznešeným pomenovaním. Krížovú kosť alias sacrum, žiaľ, jej „posvätný“ názov nijako nechráni pred profánnymi nástrahami, ktoré na ňu striehnu.

Pozrite si galériu s radami, vďaka ktorým sa vyhnete bolestiam chbtice:  

​​Viete, aký pohyb najčastejšie vyvoláva bolesti v krížoch? Zdvíhanie bremena a zaväzovanie si šnúrok. „Pri tomto pohybe sa totiž vykonáva predklon a rotácia trupu,“ vysvetľuje Eva Rychlíková, medzinárodná priekopníčka takzvanej manuálnej medicíny.

V skutočnosti však šnúrka za naše bolesti nemôže. Oveľa viac zaváži, čo sme robili predtým, než sme sa k tej topánke zohli. Roky predtým.

Kríže bolia najviac

Chrbtica každého z nás sa skladá z 33 až 34 stavcov (či už kostených alebo titánových).

Sedem z toho je krčných, dvanásť hrudných, päť driekových, päť krížových a štyri až päť kostrčových, zrastených do kostrče.

Pod ľudovým označením „kríže“, ktoré sú témou nášho článku, sa však obvykle nemyslí len samotná krížová kosť, ale aj driekové stavce nad ňou. Zjednodušene povedané – spodná časť chrbta. Tá, ktorá je spoločne s krčnou chrbticou (konkrétne so 4. až 7. stavcom) váhou i pohybom najviac preťažovaná, a teda aj ohrozená.

„Krk je úzky, na jednom konci mu sedí ťažká hlava, na druhom ťažké telo, neustále sa hýbe, pri práci i pri športe. To preň nie je ideálne. V bedrovej časti, ktorá je tiež pohyblivá a navyše na nej leží celá váha nášho tela, sú to obvykle stavce L4, L5 a S1, teda tá najspodnejšia bedrová oblasť. Jej horná časť sa zase viac láme,“ opisuje najproblematickejšie časti chrbtice medzinárodne uznávaný český chirurg Jan Štulík.

A tiež najboľavejšie. Smutným rekordmanom v tomto smere je podľa slov ortopéda Martina Krbeca najmä takzvaný lumbosakrálny prechod, teda prechod chrbtice do krížovej kosti.

„Ide o anatomicky aj biomechanicky veľmi zaujímavú oblasť. Veď horná polovica tela je mechanicky ukotvená na jedinej platničke a vzadu na dvoch kĺboch medzi chrbticou a panvou,“ vysvetľuje pre magazín Téma.

Inými slovami, celá horná časť nášho tela je usadená na jedinej platničke s veľkosťou väčšej mince. Už len samotná táto predstava tak trochu bolí.

No skôr by nás mala motivovať k tomu, aby sme si náš „biomechanický zázrak“ šetrili, ako sa len dá. Hlbokým dýchaním, sedením, pohybom či správnymi polohami pri namáhavých činnostiach. Žiaľ, sú medzi nami aj takí, ktorým rozdala zlé karty genetika.

„Preťažené kríže môžu mať aj ľudia, ktorí majú od narodenia krížovú kosť klopenú dopredu, majú akoby vystrčený zadok,“ objasňuje Eva Rychlíková.

U iných sa zas príliš rýchlo objavia na chrbtici degeneratívne zmeny. Kým u väčšiny nastupujú vo veku okolo 60 až 65 rokov, niektorých prikvačia už v dvadsiatke.

Napriek tomu platí, že stav svojej chrbtice má každý z nás do veľk...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2020-07-24 08:50:34 - Feat.: 0 - Title: O štrajkujúcu chrbticu si koledujeme už v detstve. Ako si udržať zdravé stavce a platničky? 02 - Modified: 2020-05-21 13:25:50 - Feat.: 0 - Title: O bolesti chrbta, kĺbov a liečbe bez tabletiek. Čo sa dá poznať z držania tela?
01 - Modified: 2024-09-20 13:21:17 - Feat.: - Title: Bolesti chrbta sa dá vyhnúť. Jednoducho a účinne, zistil výskum 02 - Modified: 2024-08-21 14:17:04 - Feat.: - Title: Bolesť nás má varovať, ale tá chronická vedie až k depresiám. Aká je vôbec najhoršia? 03 - Modified: 2024-08-20 11:00:00 - Feat.: - Title: Akné sa neobjavuje len na tvári: Zistite, prečo ho máte aj v oblasti chrbta, na pozadí či vo vlasoch 04 - Modified: 2024-05-18 07:39:38 - Feat.: - Title: Nemusí ísť len o banalitu: Neuveríte čo všetko sa môže skrývať za bolesťami chrbtice 05 - Modified: 2024-04-17 13:04:13 - Feat.: - Title: Naťahujte sa počas dňa. Bez toho je sedenie v kancelárii deštruktívne, hovorí fyzioterapeut
menuLevel = 2, menuRoute = science/medicina, menuAlias = medicina, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
01. november 2024 11:39