Väčšina ľudí si dá radšej kus čokolády, tortu alebo vyprážaný syr ako varenú zeleninu. Prečo nám chutí nezdravé jedlo a čo nám chce telo svojimi chuťami oznámiť? To zisťoval portál iDnes.cz. Stokrát sme počuli a sami intuitívne tušíme, akými potravinami by sme mali šetriť alebo ich úplne vynechať, napriek tomu im podliehame. Prečo chuťové poháriky neťahajú za jeden povraz s naším zdravím? Prečo to príroda nezariadila tak, aby nás lákalo len to zdravé?
„Sladká chuť signalizovala našim predkom, že daná potravina je zdrojom rýchlo využiteľnej energie - to znamená energie potrebnej pre pochody, na prácu alebo pri úteku pred nebezpečenstvom. A potraviny obsahujúce väčšie množstvo tukov sú zase energeticky bohaté," vysvetľuje odborníčka na výživu Eliška Vreštiaková. Tuky si organizmus dokáže uložiť do svojich zásob na neskoršie náročné obdobie, napríklad na zimu. „Potom pomáhajú udržať naše telo v teple a pozitívne ovplyvňujú náladu. Preto sa u človeka vyvinula silná chuťová preferencia na sladké a tučné," dodáva.
Máme to teda v génoch. Pud prežitia. Príroda všetko zariadila správne, lenže civilizácie to zmenila. V praveku by ste cukry našli jedine v ovocí a zelenine a tuky hlavne v orieškoch a mäse. Dnes ponuka cukrov a tukov a vôbec všetkého ďaleko prevyšuje potreby našich tiel. Tých pár generácií, ktoré žijú v blahobyte, ešte nestačili na to, aby sa zmenila genetická výbava. Chuť na sladké a tučné zostáva, my priberáme a živoríme.
Napite sa vody, vyčistite si zuby
Ako sa teda nenechať manipulovať svojimi chuťami? Tu je niekoľko rád odborníkov: pri neodolateľnej chuti na čosi podozrivého skúste vypiť pohár vody alebo si vyčistiť zuby (oblafne chuťové poháriky v ústach) a počkať pätnásť minút.
Nejde o žiadne sprosté triky, ako oblafnúť inštinkty. Je totiž otázne, kto sa koho snaží oblafnúť, chuťové poháriky nemusia vždy kopať za náš tím. Na niekoho tiež zaberá urobiť pár jednoduchých cvikov - zakrútiť hlavou, zamávať rukami, zasmiať sa. Buďte si istí, že hormóny svoju prácu neodfláknu - endorfíny navodia pocit pohody aj bez sladkého.
Odborne to vysvetľuje trénerka psychológie výživy Michaela Pavlíková: „Fyziologický stav relaxácie nám umožňuje lepšie vnímať jemné telesné signály, ktoré k nám neustále vysiela tzv. enterický nervový systém, taký náš druhý mozog, ktorý pokrýva celý vnútrajšok nášho tráviaceho traktu. Je ako databáza, ktorá si ukladá počas nášho života všetky informácie o tom, čo sme zjedli, a vyhodnocuje ich. Vie tiež presne, aké práve potrebujeme živiny, koľko energie musíme z jedla získať, aby sme hladko fungovali. Ak sme v strese, telo skrátka nedokážeme počúvať a jeme často to, čo nám neprospieva."
Všeobecne preto ľuďom odporúča, aby aspoň v čase okolo jedla vypli hlavu a obrátili pozornosť k svojmu telu. Tak sa lepšie zladia so svojimi inštinktami.