Ak by sa kríza Západu dala zastrešiť jediným slovom, azda najpriliehavejšie by bolo nadbytok. Akokoľvek platí predchádzajúce tvrdenie – že aktuálne zdražovanie potravín mnohých posúva na kritickú existenčnú hranicu –, podstatne väčšie množstvo z nás má problém skôr preto, že si potravín môže dovoliť až príliš veľa.
Vedecké výskumy čoraz zreteľnejšie svedčia o previazanosti medzi súčasnou environmentálnou situáciou, kvalitou potravín a civilizačnými ochoreniami. Aktuálna kríza o to skôr môže slúžiť aj ako akcelerátor ozdravných procesov, medzi ktoré môžeme zaradiť trebárs znižovanie objemu polotovarov.
Nielenže nám podľa vedeckých štúdií v mnohých prípadoch devastujú črevnú mikrobiotu, ale ešte nás aj vyjdú drahšie a zanechávajú masívnejšiu uhlíkovú stopu. Poďme sa teda na potraviny a hrozby v nich ukryté pozrieť cez prizmu súčasnej situácie.
Kontaminanty medzi nami
Zmena podnebia ako hnacia sila nových rizík pre bezpečnosť potravín a krmív, zdravie rastlín, zvierat a výživovú hodnotu. Tak znie názov technickej správy, ktorú v lete 2020 publikoval Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.
A tých hnacích síl sa v skutočnosti objavuje oveľa viac: rast populácie, globalizácia, nedostatok zdrojov a energie, klesajúca produktivita poľnohospodárstva, kolísanie cien, zmena stravovacích trendov, nové technológie či vysoký výskyt rezistencie voči antibiotikám. Isté je jedno: čoraz viac máme do činenia s kontaminantmi, s ktorými sme sa doteraz nestretávali.
Elena Belajová z Výskumného ústavu potravinárskeho vo svojej štúdii Trendy v analýze potravinových kontaminantov vymenúva najvýznamnejšie
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.