Koniec mýtom o zdravom jedle: Kedy sa nevyhýbať prílohám, lepku a cukru a kedy je ich vyraďovanie nebezpečné

Aby trávenie nebolo trápenie. Nech je jedlo vašim liekom. Prejedzte sa ku zdraviu! Tieto a podobné výzvy sa na nás v posledných rokoch valia zo všetkých strán. Isto, alarmajúci nárast obezity, diabetu, kardiovaskulárnych či onkologických ochorení je dosť dobrým dôvodom, aby sme sa tým, čo denne kladiem do úst, seriózne zaoberali.

Je totiž mnohokrát dokázané, že okrem genetickej predispozície (ktorú nevieme ovplyvniť), je práve náš životný štýl vrátane stravovania veľmi dôležitým nástrojom, ktorým vieme vplývať na kvalitu a dĺžku času, ktorú na tomto svete strávime.

Na druhej strane jedlo, ale aj jeho suplementácia vrátane rôznych výživových doplnkov, je tiež veľmi výnosným biznisom. I preto je namieste sa občas zastaviť a zamyslieť nad tým, čo to vlastne tá zdravá strava je.

Pretože aj v tomto ohľade sa nám o oči aj uši obtiera množstvo neraz protirečiacich informácií a bežnému smrteľníkovi sa v nich nezriedka nechce veľmi prehŕňať. Poďme si preto posvietiť na niekoľko mýtov a poloprávd o „zdravých“ a „škodlivých“ potravinách.

Zdravá nie je striktná

V prvom rade treba pripomenúť skutočnosť, na ktorú upozorňuje čím ďalej tým viac odborníkov z rôznych oblastí zameraných na stravovanie: a síce že jedlo netreba zbytočne démonizovať ani vychvaľovať do nebies.

„Odborný termín superpotraviny neexistuje. Je to výmysel a ani neviem koho. Viem však, že v prvom rade ide o marketingový ťah,“ uviedla v rozhovore pre HN magazín Jana Jurkovičová, prednostka Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK, ktorá sa špecializuje na prevenciu chronických ochorení a výživu.

Rovnako tak by sme nemali používať prívlastky ako nebezpečné alebo škodlivé potraviny, samozrejme ak nehovoríme o jedle napadnutom napríklad hnilobou či plesňou. Pokiaľ nie je naše jedlo kontaminované nejakým patogénom, vždy ide skôr o vhodnejšie prípadnej menej vhodné potraviny.

Démonizovanie všetkého súvisiaceho s jedlom môže totiž viesť k budovaniu zlého vzťahu k tejto zásadnej veličine našej výživy najmä (ale zďaleka nielen) u mladších ročníkov.