„Maruška, a ako ma máš rada ty?“ spýtal sa starý kráľ najmilšej dcéry, keď dumal nad tým, komu odovzdá panovnícke žezlo spolu s kráľovstvom.
Aj vám pri čítaní rozprávky napadlo, ako mohla byť najmladšia princezná taká nevďačná a vzťah k otcovi prirovnať k dochucovadlu, ktorého je všade dostatok?
V minulosti bola soľ skutočne nad zlato. Od 16. storočia sa ťažila aj v Prešove, odkiaľ ju dovážali na kráľovský a cisársky dvor. Na vozy naplnené soľou často útočili zbojníci a vzácny lup pašovali za hranice krajiny. Bola taká vzácna, že sa pre ňu viedli vojny a až do 19. storočia mala podobný význam ako ropa v dnešnom hospodárstve.
„Bola výnimočne cenným a vývozným artiklom. Krajiny, ktoré jej mali dosť, za ňu dovážali luxusné výrobky zo zlata, zo striebra, z jantáru a z drahých kameňov,“ vysvetľuje historička a etnologička Katarína Nádaská.
V 19. storočí sa situácia so soľou výrazne zlepšila. „Pribudli nové náleziská, ťažila sa modernejšími technologickými postupmi. Začala tak byť dostupnejšia pre všetkých.“
Naši predkovia so soľou nakladali veľmi hospodárne. „Presne, ako v rozprávke Soľ nad zlato. Boli aj časy, keď jej nemali dostatok. Často sa varilo a jedávalo bez soli.“ A to nielen v stredoveku, ale dokonca aj v devätnástom storočí. „Solilo sa často tak minimálne, že bez ohľadu na to, či by nás na obed pozvali aristokrati, mešťania alebo roľníci, na vtedajšie jedlá bez soli by sme si pokojne nechali zájsť chuť.“
Čajová lyžička denne
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sme denne mali prijať maximálne 5 gramov soli, čo je ekvivalent jednej čajovej lyžičky. Ľudia s vysokým krvným tlakom či ochorením obličiek by mali soliť skromnejšie. „Priemerný človek však skonzumuje soli viac. Európania okolo 9 až 12 gramov denne. Američania ešte viac,“ hovorí pre HN magazín lekár a odborník na zdravú výživu, MUDr. Boris Bajer.
„V horúčavách je však vyšší prísun soli v poriadku.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
