Kritiku vnímala viac ako úspech: Hana Meličková v hlavných úlohách žiarila, menšie odhalili pravé majstrovstvo

Meličkovci boli pôvodom gemerská rodina, ktorá sa v roku 1831 presťahovala do Martina. Hankin dedo Michal tu prijal miesto učiteľa evanjelickej školy. Okrem tamojších remeselníkov a úradníkov vyučoval všetkých svojich jedenásť detí, medzi ktorými bol aj Hankin otec Ján.

Po tom, čo ukončil základnú školu, pokračoval v štúdiách v Banskej Bystrici a neskôr na učiteľskej prípravke v Nyíregyháze. Na území dnešného Maďarska potom pôsobil ako učiteľ, až kým sa na žiadosť Michala nevrátil do Martina. Bolo to v roku 1875 a zostal tu až do svojej smrti v 1926. Práve po ňom zdedila Hanka lásku k umeniu.

František Krištof Veselý: Tvár Štvorylky a hlas Dedinky v údolí: Za účasť počas vojny dostal pracovný tábor

Jej otec dlhé roky viedol martinský Slovenský spevokol. Zároveň komponoval cirkevné a príležitostné skladby a vlastenecké piesne. Spolu s manželkou Oľgou Milecovou patrili k členom ochotníckeho divadla. Po matke Oľge zdedila zase zemiansky pôvod starého rodu z Trnova. Narodila sa 27. januára 1900 a mala šťastie, že ju jej uvedomelí rodičia podporovali v talente i v štúdiách.

Hanka postupne navštevovala ľudovú, štátnu meštiansku a vyššiu obchodnú školu, až kým nedozrel čas, aby opustila rodný Martin. Na pražskom konzervatóriu sa zapísala na štúdium hudby, ktorému sa venovala v rokoch 1919 – 1923.

Ku klavíru si pribrala tiež herectvo. Meličková sa tak stala nielen kvalifikovanou učiteľkou klavírnej hudby, ale zároveň prvou diplomovanou herečkou u nás. Život jej však prichystal iba jednu stoličku.

Osudová Salome

Keď sa po úspešnom absolvovaní konzervatória vrátila do Martina, na počudovanie rodiny dala prednosť učeniu a hudbe. Zamestnala sa na župnej škole a divadlu sa venovala len ochotnícky. Dlhé trvanie to však nemalo. Príchodom medzivojnovej Československej republiky sa v Bratislave začalo budovať profesionálne divadlo.

Pomáhali nám v tom českí umelci. Dramaturg Tido J. Gašpar zároveň uvažoval nad uvedením hry Salome od Oscara Wilda. Na preklad tejto veršovanej drámy do slovenčiny si vybral Štefana Krčméryho, ktorý mal v tom čase už za sebou vlastný poetický debut oslavujúci vznik republiky.

Obsadenie hlavnej úlohy si žiadne veľké diskusie nevyžadovalo.