Keď už cukor, potom hnedý trstinový

Skutočnosť: Z nutričného hľadiska majú repný aj trstinový cukor takmer rovnaké zloženie. Oba obsahujú prakticky výlučne sacharózu. Hnedý cukor má v porovnaní s bielym síce o niečo viac minerálnych látok, ide však o zanedbateľné množstvo.

Na cukry si navyše človek ľahko vypestuje závislosť. Hlavne v kombinácii s tukom vyvolávajú v mozgu vyplavenie sérotonínu alebo dopamínu, teda tých istých látok, ktoré sa objavujú pri orgazme či po heroíne. Pritom repný a trstinový cukor naši prapredkovia vôbec nepoznali.

Ak jeme ovocie, dostáva sa nám do tela fruktóza (ovocný cukor), to stačí. Navyše, keby sme cukor vôbec nejedli, pečeň si ho pre mozog, ktorý cukor potrebuje, vyrobí… Obdobným marketingovým ťahom ako hnedý cukor sú aj rôzne druhy soli – havajská, morská a podobne. Ani u nich nie je podstatný rozdiel (okrem ceny). Mimochodom, práve na kombinácii cukrov, tukov a soli je založená obľuba jedál z fastfoodov.

Umelé sladidlá: diétne náhrady

Skutočnosť: Tieto náhrady neobsahujú repný cukor, zároveň sú však tak sladké, že si na ne organizmus rýchlo zvykne (napr. aspartám je 200-krát sladší ako cukor). Chuť na sladké – akékoľvek sladké! – tak extrémne vzrastie. Takže ani „diétna“ kola či ďalšie light potraviny nie sú žiadnym ternom.