Keď telu chýba svetlo. Aké vážne ochorenia to spúšťa a ako má vyzerať terapia

Deväťdesiat percent času trávime podľa štatistík v interiéri. A zrejme už tušíte, čo bude po tejto informácii nasledovať: nášmu zdraviu to nie je na prospech. Menej exteriéru totiž zákonite znamená aj menej pohybu, menej (terapeutického) výhľadu na zeleň, a najmä – menej prirodzeného svetla. A to, ako už spomínaný prívlastok naznačuje – nie je prirodzené. Akoby to nestačilo, situáciu ešte zhoršujeme tým, že sa pred spaním doslova dopujeme umelým, prevažne modrým svetlom z obrazoviek a displejov.

Naše telá, státisíce rokov zvyknuté na slnečné svetlo počas dňa a svetlo spôsobené horením plameňa s významnou zložkou červeného po zotmení, sa nám rôznymi signálmi usilujú naznačiť, že sa im to nepáči. A nielen preto, že v dôsledku tohto životného štýlu trpia prakticky všetky nedostatkom vitamínu D, ktorý ovplyvňuje fungovanie viac ako stovky génov a bez ktorého nedokáže imunitný systém tvoriť protilátky. Avšak najmä preto, že tým narúšame robustný a dlhodobo budovaný systém: cirkadiánny rytmus.

Varovanie lekárov: Sme jednou z najviac zamorených krajín, ďalšie látky nám narúšajú nielen hormóny

Najviac trpí psychika

Biologický rytmus ľudského organizmu je závislý najmä od kontrastu svetla a tmy počas dňa a noci, má totiž zásadný vplyv na regeneráciu a zdravie človeka. „Dlhodobo zanedbávaná svetelná hygiena môže viesť k psychickým problémom, chronickým ochoreniam, diabetu, ale aj trebárs až k nádorovým ochoreniam,“ opísala Zdenka Bendová z katedry fyziológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity. „Ukazuje sa, že aj rakovina prsníka má pomerne jasný vzťah k miere nočného osvetlenia,“ dodala. Vedci doložili súvislosť medzi zhubným nádorovým bujnením a takzvaným modrým svetlom, žiarením vychádzajúcim z monitorov počítačov alebo inteligentných telefónov.

Centrálny cirkadiánny rytmus sa nachádza v hypotalame, mozgovej oblasti považovanej za riadiace centrum väčšiny hormónov, a jeho poslaním...