Zmysel pre mieru. Ak by sme mali vybrať len jediný pilier, na ktorom postaviť naše stravovanie, mal by to byť práve on. Výživoví špecialisti či gastroenterológovia ho síce vždy nezdôraznia takto explicitne, avšak prinajmenšom medzi riadkami je v ich radách prítomný vždy.
Človek má však presne opačné sklony: na jednej strane rád démonizuje, na druhej nekriticky adoruje (a, áno, netýka sa to len potravín). A hoci v úvode nášho článku hovoríme o potravinách v preoblečení, demaskovať tých lotrov až na malé výnimky nie je také ťažké: stačí sa nenechať oklamať „zdravým“ zovňajškom a preštudovať ich nutričné hodnoty, rozumej obsah bielkovín, vlákniny, cukrov či soli.
V galérii vám prinášame aj potraviny, na ktoré si treba dať pozor, nakoľko mnohokrát obsahujú napríklad vyšší podiel cukru ako čokoláda aj napriek tomu, že ich považujeme za zdravú alternatívu:
Obezita z ovocia
„Biely cukor je jed.“ Jeden z najtrvácnejších potravinových mýtov sme niekoľkokrát vyvracali už aj na stránkach HN magazínu. Ani náhodou sme tým nenabádali – a ani nenabádame – na jeho nemiernu konzumáciu. Práve naopak. Notoricky to s ním preháňame a práve on – v kombinácii s nedostatkom pohybu – je najviac zodpovedný za epidémiu obezity a cukrovky, ktorej západné ľudstvo čelí.
A mnohé ďalšie civilizačné choroby, vyvolané chronickým zápalom. Zradnosť jeho démonizovania tkvie v tom, že plodom nebýva obmedzenie cukru ako takého, ale jeho nahradenie neraz pochybnejšími alternatívami. Ktoré navyše považujeme za zdravé, v dôsledku čoho necítime potrebu sa v ich konzumácii krotiť.
Ako je napríklad čakankový sirup, agáve, tyčinka zo sušeného ovocia... a tak ďalej a ďalej. Skutočne extrémny dôsledok takéhoto prístupu spomína pre časopis Téma výživový špecialista Petr Havlíček: „Mal som klienta, vážil 160 kíl, a mal to len z ovocia. Denne ho zjedol sedem kíl! Pri televízii bol schopný na posedenie zlúpať debničku mandarínok.“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.